Je štvrtok večer, 18.7.2008. Sediac u Marcela v obývačke rozmýšľam, že ten výlet, čo sa nám z jari začal rodiť v hlavách, zrejme skutočne privedieme k životu. Ha, kto by to bol povedal, že v tejto unaháňanej dobe si dokážeme ukradnúť dostatok času, aby sa nám opäť podarilo uskutočniť jednu so svojich stále živých detských fantázií? Že sa nám podarí uniknúť od povinností, ktoré nám vypĺňajú 365 dní v roku a naše manželky (partnerky) a naše peňaženky nám dajú šancu zabudnúť na deja vu priebeh našich životov. A viete čo? Prečo nie?

V tých úplných začiatkoch to bol taký úlet, bláznivý nápad, ale keďže mi nikto nedal poza uši a dokonca sa prekvapivo našli rovnako vyšinutí jedinci ako ja, neostalo mi nič iné len v tejto iniciatíve pokračovať. Od nápadu k realizácii však vedie dlhá cesta. To určite poznáte. Bolo to ako 9 mesiacov trvajúca gravidita plná ranných nevoľností. Bolo treba dohodnúť kam, koľkí a ako. Zistiť, ako sa dostať k vstupenkám, kúpiť ich a nájsť ubytovanie. A nezabudnime - odvoz! Že teraz sedím u Marcela a len pár minút ma delí od odjazdu smer Taliansko, vďačím Ivanovi s Marcelom, ktorí vložili do celej mozaiky ten najpodstatnejší kúsok - auto. Teraz stojí pred domom a čaká na svoju osádku, tak ako sme my plní očakávaní, či sa bezozbytku naplnia naše sny.

Marcel, Ivan, Kiko, Gabo, Tomáš, Milan, Marek a Ja. Ready to Go! So závisťou spomínam, že Gabo si svoj trojkoncert odpremiéroval už v roku 2005 na trase Viedeň, Budapešť, Praha. Na nás ostatných to len čaká. Máme za sebou už fantastickú Viedeň, ktorá nám nasadila chrobáka do hlavy - môže byť niektorý z koncertov, ktoré nás čakajú ešte lepší? Nie, asi nie...snáď rovnako dobrý. A čo keď áno, a čo keď bude pršať, a čo keď si nás Duran Duran všimnú pod pódiom, a čo keď sa pokazí auto, a čo keď... Miliardy myšlienok poletujúcich miestnosťou za zvuku štrngajúceho skla a bujarého smiechu. Žiadny ostych, žiadne zábrany. Len 8 ľudí a jeden cieľ, do ktorého je nutné ešte nejaký ten kilometer prekonať. Vyrážame.

Noc nám nepriala, dážď miestami tvoril nepriestupnú oponu a my sme sa len malými krôčikmi posúvali vpred. I na predsavzatie, že budeme často stáť, a to i na úkor času, sme mohli zabudnúť. Kto už by mal chuť sa ísť pretiahnuť v takom počasí? V to piatkové usmoklené ráno sme dosiahli svoju prvú kótu na pomyselnej trase našej výpravy - Benátky. Nebol som tam od roku 1993 a pre hustý dážď tomu tak ostalo aj teraz. Priznám sa, že to bolo pre mňa sklamanie a zároveň som pochopil, že plánovanie je jedna vec, ale skutočnosť si zrejme budeme musieť prispôsobiť. Najviac plánov mal Marcel. No čo už, organizovanie je predsa len jeho doména. Okrem svojich plánov mal však odložených aj kopu pre nás, no a nie všetci mali záujem. To občas vyvolávalo vášnivé reakcie, sprevádzané obrovskými výbuchmi smiechu nás ostatných, pretože mnohé z týchto našuchorených ťahaníc boli viac zábava ako problém.

Ravenna, miesto našej prvej zastávky nás privítalo so slnečným úsmevom. Naše tváre zase rozžiarila cesta popri mori. Viete čo tým myslím. Útulny hotel Akross nám poskytol ubytovanie a krátky spánok. Talianske expresso picolo mi vlialo silu do žíl a očakávania nás podvečer hnali na miesto činu. S hrôzou som zistil, že aj v Ravenne to bude open air koncert, čo vôbec nie je moja doména. Avšak v narastajucom dusne sa to ukázalo ako viac než dobrý nápad. Prvým signálom, že tento večer nebude len ďalším koncertom, bolo státie pred areálom. Vy, čo ste boli vo Viedni, určite nie príliš radi spomínate na chvíle organizačného chaosu pred halou. A teraz si predstavte presný opak. Usmievavé tváre a skvelá muzika rinúca sa z repro pristaveného prevozného stagu nejakého miestneho rádia. Zaujímavosťou bolo, že ste na koncerte v Taliansku a vôkol Vás samé známe tváre. Zvítali sme sa s partiou okolo astronaut.it a neskôr pod pódiom sme si spoločne odtrpeli čakanie s Francescom & spol. z duran.it. Ups, sľúbil som fotky, treba to dohnať.

Takmer na sekundu presne (po tom čo som už 1/2 hodiny jamoval na Kraftwerk, Letfield, Tricky a pod.) sa o 21:30 na pódiu z tmy vynorili tí, kvôli ktorým sme celý tento bláznivý výlet podnikli. Duran Duran. Viete, čo môže človek napísať o koncerte svojej obľúbenej kapely. Je vôbec možné byť objektívny? Neviem, skôr asi nie, ale napriek tomu sa o to pousilujem. Myslím, že po tých rokoch mám aj trochu možnosť zrovnávať, takže určité triezve hodnotenie by snáď zo mňa vyjsť mohlo. Takže - tu v Ravenne chlapci odohrali svoj najlepší koncert, aký som ja osobne zažil od pamätného koncertu v Berlíne 2004, kde som ich poprvýkrát vo svojom živote videl všetkých piatich pokope na jednom pódiu. Prvýkrát! Aj to určite hrá dôležitú rolu v hodnotení, a preto to už asi navždy ostane môj koncert No.1. Ale to sme sa trochu stratili v čase. Ten deň voľna pred Ravennou bol na chlapcoch ohromne vidieť. Je skvelé, ak sa kapela baví rovnako dobre ako publikum. Ak medzi sebou žartujú, smejú sa jeden na druhom a spoločne, plnými dúškami čerpajú tú obrovskú energiu z vrejúceho kotla, ktorý sa im rozprestiera pri nohách. Priznám sa, že Simon nepatrí k mojim miláčikom a je tomu tak hlavne preto, že jeho výkony naživo často zďaleka nie sú 100%né. Môžem si dovoliť to napísať, pretože tento rok to vo mne zlomil a vyslovene som si ho tie dve hodiny užíval. Na tomto turné podal bravúrny výkon, hodný standing ovation všetkých fanúšikov! Dokonca nezaváhal ani v prípade skladby Ordinary World, ktorú ja väčšinou na koncertoch odtrpím. Tento rok sa mu to darí aj za pomoci techniky, keď v tých najväčších výškach ho dostatočne dlho podrží aj maličké echo. Čo sa týka Nicka, ten sa ani vo Viedni, ani teraz príliš nebavil, i keď sa o to veľmi snažil. Je to však pochopiteľné, strata otca je dostatočnou príčinou, aby Nick nerozdával svoje povestné úsmevy na všetky strany, ako tomu bývalo po ostatné roky. Netvrdím, že mu sa mu úsmev vôbec neobjavil na tvári, ale v porovnaní s minulosťou bolo (aspoň pre mňa) jeho rozpoloženie citeľné.

John a Roger podali dnes už očakávaný famózny výkon. Je nevýhodou byť skvelý, pretože v takom prípade sú zlepšenia už len ťažko dosiahnuteľné. Zato Dominic mi pripadal z koncertu na koncert lepší. Ale k nemu sa vrátim ešte na koncerte v Miláne, pretože tam ako naša cesta, tak i jeho výkon gradovali. Ak mám spomenúť aj negatíva, a tie sa vzťahujú takmer na cely RCM Tour, je to výber skladieb. Pre mňa je nepochopiteľné, aby pri tak obrovskom katalógu skupina ako Duran Duran mala v podstate už 5 rokov 70% setlistu nemenného. Hungry Like The Wolf, Planet Earth, Save a Prayer, The Reflex, Come Undone. Ja chápem, že ľudia chcú počuť osvedčené hity ako Ordinary World či Wild Boys (tých sa nedá zbaviť), ale zvyšok starého repertoáru je predsa ľahko zameniteľný. Myslím, že je to škoda tak pre kapelu, (veď kto by, až na úplných magorov ako my, chodil každý rok na rovnaký koncert) ako aj pre nás fanúšikov. Kde ostali Anyone Out There, New Religion, Shadow On Your Side, Seventh Stranger, Hold Me, Too Late Marlene, First Impression..... a mnoho, mnoho ďaľších. Zároveň mi pripadá, že chlapci zabudli, čo je hlavnou úlohou koncertného turné. Tou je totiž propagácia nového albumu. Zahrať z neho 5 skladieb a ešte ich aj nemeniť je proste hlúposť. Rovnaká, akú podľa mňa robili už pri Astronaute. Strašne rád by som si zaskákal pri Zoom In, odviazal sa pri Tricked Out a zasnil si pri She´s Too Much, či Full Box O Honey. Viem vyznieva to ako hundranie večného nespokojenca, ale práve tento problém rezonoval v rozhovoroch s ľuďmi, ktorí síce chodia na Duran Duran, no nie sú vyhranene ich fanúšikmi. Práve im vŕta v hlave otázka, že "keď som bol na nich pred troma rokmi, hrali to isté!"

Všetky tieto myšlienky vo mne do určitej miery potlačil tohtoročný electroset, ktorý bol pre mňa vrcholom každého koncertu. Už samotný vzhľad fabfour bol zážitkom a staré skladby v novom šate je určite výborná cesta. Aj keď nie vždy som spokojný s ich výsledkom – viď unplugged verzie z rokov 1993-1995. Oh, už vidím zamračené tváre všetkých priaznivcov práve tohto obdobia a prosím ich o prepáčenie, no ja som fakt radšej plugged a keď je to tanečné, tak som v siedmom nebi. A presne to spĺňala tohtoročná elektrovložka, ktorá každý večer dokázala rozhýbať moje telo do tých najbizarnejších pohybov, akých som v tomto veku ešte schopný a popevok „skin trade, skin trade, we must be working for the skin trade“ nás sprevádzal počas celého nášho fanúšikovského mini turné. Tou správnou čerešničkou na tomto prevedení a´la Kraftwerk bolo nádherné zakončenie v podobe skladby Tempted. Počas miniprestávky po konci elektrosetu som nechal pracovať fantáziu a domýšľal som si skladby, ktoré by sa hodili do tohto tanečného zlepenca. Okamžite ma napadol Drowning Man, Nice, či Can You Deal With It... Och, mať tak moc...

Do Milána sme šli cez Modenu, kde sa nachádza múzeum Ferrari a priznám sa, že som veľmi túžil sa tam zastaviť, tak ako navrhoval Marcel. Bolo nás však osem a preto bolo treba počúvať hlas väčšiny. A možno i rozumu, pretože času nebolo nazvyš a ak sme nechceli byť v strese, bolo túto zástavku nutné vypustiť. Miláno je nádherné mesto a tie dve hodiny v centre mi ani zďaleka neumožnili si ho užiť. Takže obligátna kávička, cigaretka a ide sa. Idroscalo, kde sa mal konať koncert, je obrovský oddychový areál s lunaparkom, aquaparkom, tenisovými dvorcami, no proste miesto, kde zrejme obyvateľ Milána môže vypustiť paru. Stage pre kapelu bol o poznanie väčší ako v Ravenne a už samotné umiestnenie stanoviska zvukára dávalo tušiť, že poriadateľ počíta s veľkou návštevou. A môžem potvrdiť, že jeho odhady sa naplnili, pretože krátko pred začatím koncertu sa na ploche vlnil dav odhadom do 10tisíc ľudí.

Väčšina z nás výletníkov sa rozhodla v tento večer zaujať strategické stanovisko pred zvukárom, aby sme si tentokrát vychutnali aj veci, o ktoré je človek stojaci vpredu ochudobnený. Zvuk, svetlá a životný priestor – to boli základné klady Milánskeho koncertu. Aj keď chalani tvrdili, že čo sa týka výkonu kapely, boli Duran Duran lepší v Ravenne, mne to tak neprišlo. A čo sa týka osobnej zábavy to nemalo chybu. Na tráve Idroscala som sa miestami dostával do absolútneho vytrženia a rozmýšľal som, koľko toho po tých dvoch dňoch ešte môj zlomený členok vydrží. Bože, dávno som si tak nezatancoval. Bolo logické, že takto rozbehnutá super party v ten nádherný teplý večer pokračovala po koncerte na priľahlej diskotéke, ale to tak trochu predbieham. Jedným zo zaujímavých momentov večera bola skladba Falling Down, ktorú fakt, ale fakt nemusím a to som sa vyjadril ešte veľmi diplomaticky. No v tejto skladbe toho večera z Dominicovej gitary zaznelo neuveriteľné, takmer pinkfloyďácke (dík Marek) sólo, ktorým len potvrdil čo dlho hlásam. Jeho hudobné cítenie je podľa môjho názoru oveľa ranno duranovskejšie ako mal Warren, či dovolím si tvrdiť, že po tých rokoch i Andy. Warren bol podľa môjho názoru príliš dobrý gitarista pre popovú skupinu. Mnohým skladbám jeho virtuozita brala drive a viedlo to k anomáliám ako je trebárs skladba Electric Barbarella, u ktorej bol jej neuveriteľný hitový potenciál totálne znegovaný psychedelickým sólom v jej strede. Ale aby som sa vrátil k pointe - Dom bol pre mňa jednotkou milánskeho koncertu a jeho koncertná verzia Sunrise bola jeho skutočným vyvrcholením.

Pri poslednej klaňačke Johnovi len o chlp prekĺzla naša vlajka, aj keď sa ju skutočne snažil zachytiť. Priznám sa, že bolo pre mňa záhadou ako vôbec Marek s Marcelom dokázali dohodiť tak ďaleko ponad dosť široký priestor medzi davom a vyvýšeným pódiom. A propo vlajky. Napriek tomu, že sme boli zo strany talianskych návštevníkov šikanovaní, vytrvalo sme po oba večeri mávali našimi vlajkami pred očami Duran Duran. Chcete počuť pravdu. Ja som bol asi najmenej odvážny, pretože 5-10tisíc proti ôsmim je predsa len trochu veľa. A tých „katzov“ čo sme za tie dva večery nazbierali, by sme ani autom neodviezli. No, ale aj to patrilo a navždy bude patriť k tomuto nádhernému talianskemu víkendu. A na záver snáď len malé odporúčanie: Nezatracujte šialené nápady. Niekedy sa z nich stanú najkrajšie dni Vašich životov.....

..... vlastnou rukou ..... Duranmajo (27.7.2008)

Ak si máte chuť pozrieť všetky fotky s tohto úžasného víkendu tu je link na našu nové galériu! Pozor, je to viac ako 700 fotiek, takže chvíľu trvá, kým sa to načíta. Ak máte pomalé pripojenie, odporúčam vypnúť mp3 prehrávač na stránke.