Keď som, už ani neviem v ktorý piatok v auguste zistil, že Duran Duran budú hrať v Berlíne moje rozhodovanie trvalo asi pol sekundy. Musím však povedať, že vďaka tomu,že mám skvelých priateľov som váhať ani nemusel. Ešte začerstva som zavolal Gabovi, ktorý práve týral telo pri prestavbe svojho nového bytu a on ešte celý zaprášený bežal domov a zajednal nám lístky. A potom sme už len tŕpli ačakali,či tie lístky skutočne dorazia. A prišli. To znamenalo,že už len smrť nám mohla prekaziť naše plány.

Mesiac prešiel ani neviem ako, čo pri dnešnom životnom tempe nie je žiadny div. Zrazu som len stál pred berlínskou Columbiahalle. S bušiacim srdcom, obklopený priateľmi, ktorí sa tam zišli s celého Slovenska. „Záhoráci“ Ivan, Rado a Vlado. Ivan z Bratislavy. Náš vodič Marcelko(a), čoby zástupca východného Slovenska a Ja s Gabikou,čo by stredoslováci. Stáli sme tam a myslím,že mnohí z nás stále nemohli uveriť,že skutočne budeme mať možnosť vidieť naživo hrať Duran Duran v zložení, ktoré aspoň pre mňa vždy bolo tým skutočne kompletným Duran Duran. Ja viem,že si možno za toto vyhlásenie odnesiem spŕšku kritiky, ale berte to ako môj osobný názor, na ktorý mám právo.

Ešte tak niekde ukryť foťák, ktorý ma len pred pár hodinami totálne sklamal, takže mi namiesto 158 fotiek zostalo úbohých 17. 17 obrázkov na koncert môjhoživota. Skoro som plakal. Berlínska Columbiahalle ma príjemne prekvapila a potešila. Priznám sa,že som nevedel odhadnúť, koľko to vlastne je tých 3000ľudí, ktorí by sa do nej mohli maximálne natlačiť. V tomto prípade sa mohlo hovoriť takmer o klubovej atmosfére.

Stojac medzi ostatnými fanúšikmi som si uvedomil, že celá sála je jeden veľký babylon. Nemci, briti, taliani, česi, slováci aďalší aďalší. V tej chvíli sme však všetci boli len duranisti. Rozžiarené tváre plné očakávania, nervózne obhrýzanie nechtov, nedočkavé prešľapovanie. Myslím,že vzrušenie v sále by sa dalo krájať. Mnohí z nich, tak ako aj ja,čakali po prvýkrát na splnenie svojho ešte teenagerského sna. Vidieť spolu Johna, Andyho, Simona, Rogera a Nicka. Spolu, na jednom pódiu. Takmer dvadsaťročnéčakanie.

A zrazu tam stáli. Duran Duran. Fab Five. Zostava, ktorá otriasla hudobným svetom prvej polovice 80.rokov a zanechala po sebe skvosty ako Planet Earth, Girls on Film, Hungry Like The Wolf, Rio, Is there Something I Should Know, New Moon On Monday, Reflex...Partia chlapcov, dnes už mužov, ktorá zmenila môj svet, môjživot. Mám tvrdiť,že mi neušla slza? Klamal by som a musel by som klamať ešte veľa krát.

Pri prvých tónoch skladby Sunrise sál explodoval a tento výbuch trval takmer dve hodiny. Want You More, ďalšia novinka z ich nového albumu Astronaut, bola potvrdením priam chemickej spolupatričnosti tejto päťky. Uff, hneď som bol spotený a dovolím si tvrdiť, že v danej chvíli táto pieseňďaleko prevýšila po nej idúce hitovky Hungry Like The Wolf a The Reflex. To už sa však na pódiu objavila skvelá ašarmantná vokalistka Tessa Niles a nádherný darček v podobe saxofonistu Andyho Hamiltona, ktorý svojím umením prispel už na album Rio. Nasledoval „narodeninový“ Come Undone aďalšia nová skladba Nice. Nádherná to ukážka skĺbenia duranovskej duše s novými postupmi. Ináč z nového albumu zaznelo dokopyšesť skladieb. Okrem už spomínaných troch ešte krásne pomalá What Happen`s Tomorrow, titulný Astronaut s úžasným nábojom a tak trochu funk/rap Bedroom Toys.

Skvelú atmosféru výborne dopĺňala očividná zábava vládnuca nielen pred, ale aj na pódiu. Večný „šoumen“ Simon vie veľmi dobre, ako dostať ľudí do varu a bavil skutočne všetkých, vrátane kapely. Samozrejme,že došlo aj na klasiky ako Planet Earth, Save a Prayer, Ordinary World,či Wild Boys. Avšak jedným z neodškriepiteľných vrcholov bol Notorious, pri ktorom nás Simon toľko hecoval - No-No, No-No, No-No, až mi nakoniec úplne odišli hlasivky. Priznám sa,že milujem tú vsuvku We Are Family od Sister Sledge, ktorú na koncertoch teraz z obľubou hrávajú. Funky rytmus určite dostal do varu ajčlenov dnes neodškriepiteľne jednej z najlepšíchčeských kapiel Monkey Business, ktorých som zbadal v dave pred pódiom.

Mňa však úplne odrovnal nádherne temný Night Boat, pri ktorom nás Simon z tmy osvetľoval reflektorom a drvivý Careless Memories. Je to skladba, ktorá dodnes nebola docenená, i keď jej kvality sa jasne preukázali už na „živej“ Arene. Valiaca sa bassa, ktorá rozochvieva celé telo. A John, ležiac na zemi, len potvrdzoval ten pocit, že vás tá divokosť zrazí k zemi. Myslím,že v každej skladbe bolo jasne počuť tú pravdu, ktorú obsahuje príslovie,že : „Muž je ako víno,čím starší, tým lepší“. Ja nie som hudobník, ale už po tých rokoch mám ich skladby dostatočne napočúvané, aby som si dovolil tvrdiť,že ich zahrali oveľa lepšie a inštrumentálne zdatnejšie. To sa najviac prejavovalo na Andyho gitarových rifoch a hlavne na virtuozite Rogera, ktorý niektoré skladby, ak sa to tak dá vôbec povedať, prebubnoval úplne nanovo.

Lenže to už sa kapela naoko lúčila, aby si mohla vychutnať triumfálny návrat. Po Bedroom Toys prišli „Dievčence od filmu“ a, a, a, a vyrazili mi dych. Mal som dojem,že snívam. Nemohol som tomu uveriť. Chlapci predviedli presne to, prečo som vždy túžil ich vidieť hrať naživo spolu. Presne pre tento záver ako vystrihnutý z koncertného videa Arena. Originál „Night version“ Girls on Film s predstavovaním kapely a následné rozpútané peklo v podobe skladby Rio. Ak vlastníte Arenu (dnes už aj na DVD), pustite si posledné dve skladby. Andy Hamilton, vyvádzajúci Andy s Johnom, neudržateľný Simon, vždy decentný a usmievajúci sa Nick a smršť zvaná Roger Taylor. To som videl naživo. To som zažil v nedeľu 3.10.2004 v Berlíne. Neuveriteľný koncert, z ktorého mám zimomriavky ešte teraz.

Zoznam skladieb :

(Reach Up For The) Sunrise / Want You More / Hungry Like The Wolf / The Reflex / Come Undone / Nice / Night Boat / Ordinary World / Save A Prayer / What Happen´s Tomorrow / Planet Earth / Notorious (We Are Family) / Astronaut / Careless Memories / Wild Boys + Bedroom Toys / Girls On Film (Night Version) / Rio.

Na záver by som rád pridal pár postrehov z koncertu od ľudí, ktorí tam tiež boli a boli ochotní zodpovedať na otázku: "Aký bol Váš najsilnejší zážitok zo stretnutia s Duran Duran?"

GABO

"Najemotívnejší bol pre mňa moment vidieť ich všetkých piatich pokope pretože o tom sa mi naozaj už dávno prestalo čo len snívať.Neveril som tomu ešte naozaj ani vtedy ,ked ohlásili svoj návrat v roku 2001."Samotný koncert splnil všetky moje túžby a predstavy.Chybičky krásy, ktoré sa sem tam v recenziách na tento koncert objavujú som pravdupovediac ani nevnímal. Veľmi som sa tešil novým skladbám, mohlo byť ich ešte aj viac. A možem vám to smelo napísať ....,že možno budete mať to šťastie v živote a budete počuť lepšie nazvučený koncert,ale pokiaľ sa nepôjdete pozrieť na Duran Duran ,nebudete vidieť a počuť prečo sú takí jedineční.A to som už videl naživo takých velikánov naživo ako sú Toto,ktorí sú považovaní za jednu z najlepších a najuznávanajších naživo hrajúcich kapiel v historii.A predsa im na tých Duran Duran niečo chýba...Neviem čo ,možno tá "kompletnosť"...... Ahojte!

GABIKA

Koncert bol fakt super. Nový album je vydarený, teda mne sa veľmi páči a hrali z neho 6 pesničiek, takých čo sa hodia na koncert, lebo sú hutnejšie" a tanečnejšie. Osobne sa mi ešte ešte viac páči časť albumu s tými pomalšími skladbami. No a potom dali ďalších 13 songov, ktoré, snáď okrem Ordinary world a Wild boys (tie sa mi dosť prejedli), milujem (spomínam si na Save a prayer, Notorious, Rio, Night Boat, Come undone, Careless memories - moja obľúbená a iné) takže sme sa fakt zabavili a z haly som odchádzala úplne spotená. Duranisti boli skvelí, nielenže fantasticky vyzerali (na basgitaristu asi budem musieť zohnať nejaký kontakt, lebo ma uchvátil), ale aj dobre hrali a Simon, ktorý má občas so spevom problém, to tentokrát zvládol. Boli celkom zábavní, takže atmosféra bola proste fantastická, ľudia sa bavili ako blázni. Čaute. Gabika

FUMERO

Chceš počuť môj najsilnejší dojem z koncertu??? Hmmm. Ťažko povedať. Okrem toho, že som prvé dve skladby od šťastia preplakal, som po celý koncert prežíval neopísatelný pocit štastia. Konečne vidieť a počuť po dlhých rokoch čakania Duran na vlastné oči, je ako keď človek vysnívane na niečo niekolko rokov vyslovene čaká a teraz to prišlo. Z tohoto pocitu sa neviem spamätať doteraz......

MARCELA

1. Počula som naživo niečo,čo som poznala a zahrali to neuveriteľne dobre, myslím,že kto tam išiel kvôli Duranu, tak nemohol mať celý koncert v hlave nič iné iba Duran - ak mal, tak bud nemá uši alebo ich nemá rád.
2. Ten starší pán, ktorý bol tak okato šťastný, že to som už dávno nevidela
3. John, o ktorého sa pobijem s Gabikou :-)

When one Friday in August , can´t remember which Friday it exactly was, I found out that DD will be in Berlin I took decision within a second. I must say that thanks to the great friends I have I did not have to hesitate. I called immediatelly to Gabo who was just afflicting his body with his new apartment rebuilding , but he run home totally dirty from dust to book tickets. Afterwards we kept only waiting if the tickets really come. And they came. It meant that only death could spoil our plans.

Month went by fast, what is pretty normal by this life pace, and all of a sudden I was standing with beating heart surrounded by friends from all Slovakia in front of Columbiahalle. Ivan, Rado and Vlado from „Záhorie“ (southwestern part of Slovakia), Ivan from Bratislava, our driver Marcelko (a) from central Slovakia and me with Gabika – representatives of northern Slovakia. We were standing there and many of us could not still believe, that finally we could have a chance to see DD live consisting of the members who in my opinion were the only complete band for me. Perhaps I am going to be strongly criticised for what I have said but take i t as my opinion to which I am entitled.

Focused on hiding camera that only few hours ago totally disappointed me I was almost crying. Instead of 158 pictures I saved only 17. 17 pictures from concert of my life.

Columbiahalle surprised me in a very positive way. To tell the truth I was no table to estimate what it means 3000 people, but in this case we could speak about club atmosphere.

Standing among other fans I have realized that all the hall is one big Babylon. Germen, Brits, Italians, Czechs, Slovaks and others. But that moment we were all„Duranfans“. Alight faces full of expectation, nails biting, impatient treading. I suppose that excitment could have been cut. Many of the present (the same with me) were waiting for teenager dream to come true. To see together John, Andy, Simon, Roger and Nick on one stage – 20 years of waiting.

And all of a sudden they were standing there. Duran Duran. Fab Five. Line-up that shattered the music world in the first half of 80´s and left behind such treasure like Planet Earth, Girls on Film, Hungry like the Wolf, Rio, Is there Something I Should Know, New Moon on Monday, Reflex... The group of boys, now men who changed my world, my life. Shall I claim, that I did not drop a tear? I would be lying and would have to lie many times.

With the first tones of Sunrise started the hall exploded and this explosion took almost 2 hours. Want You More – another thing from their new album Astronaut totally confirmed „chemical unity“ of this Five. I was immediatelly sweating and let me to tell that in this moment was this song highly above other following hits Hungry Like the Wolf and The Reflex. Afterwards great and charming vocalist Tessa Niles and amazing saxophone player Andy Hamilton appeared on the stage, who with his art contributed already in album Rio. Than followed „birthday“ Come Undone and another new song Nice. Excellent demonstration of synthesis of DD soul with new technique. We could hear totally 6 new songs from Astronaut, besides the already mentioned it was wonderfully slow What Happens Tomorrow, Astronaut with tremendous energy and little bit funk / rap Bedroom Toys.

Great atmosphere was fulfilled with obvious fun not only in front of but also on stage. Eternal showman Simon know very vell how to make people sweat and entertained really everyone, band inclusive. Of course it came also to classic songs like Planet Earth, Save a Prayer, Ordinary World or Wild Boys. However one of the tops was Notorious, by which Simon so much excited us with No-No, No-No, No-No until I lost my vocal cords. To tell the truth I love it with insert of Sister Sledge We are Family, like this they now play it at the concerts. Funky rhytm definetelly excited the members of one of the best Czech bands Monkey Business which I saw in front of the stage.

I was totally amazed by dark Night Boat, during which Simon lighted us from dark and Careless Memories. I t is the song until now not fully appreciated, despite its qualities were clear already in live „Arena“. Rolling bass guitar that shivers all body. And John, lying on the floor just confirmed the feeling that the wildness would bring you down to the floor. I think that every song confirmed the old truth : Man is like wine , the older he is , the better he is. I am not a musician but after so many years I have been listening to their music so many times I can say that as for instruments they played it much better. It was the most visible on Andy´s guitar riffs and especially on Roger ´s virtuosity who some of the songs re-beated as if totally new.

After pretending saying goodbay to us to be able to enjoy triumphal return with Bedroom Toys. Following Girls on Films took my breath away. I had the feeling I had to be dreaming. I could not believe that. Guys made exactly the show for which I longed for to see them playing live together. Exactly for this closure which was as if cut out from concert video Arena. Original „Night version“ Girls on Film with introducing the band followed by aroused hell caused by Rio. If you are an owner of Arena (also on DVD), watch the last 2 songs. Andy Hamilton, fooling around Andy and John, untenable Simon, always decent and laughing Simon and „twister“ called Roger Taylor. All I saw live. This I experienced Sunday 3rd of October 1004 in Berlin. Unbelievable concert which still makes me shivers down the spine...

The set list :

(Reach Up For The) Sunrise / Want You More / Hungry Like The Wolf / The Reflex / Come Undone / Nice / Night Boat / Ordinary World / Save A Prayer / What Happen´s Tomorrow / Planet Earth / Notorious (We Are Family) / Astronaut / Careless Memories / Wild Boys + Bedroom Toys / Girls On Film (Night Version) / Rio.

Translated by Jana