Review / ThankYou

Možno, že niektorí budú prekvapení, ale ja som sa rozhodol pre opísanie albumu Thank You z roku 1995. Väčšina ľudí považuje za vrchol ich tvorby album Medazzaland, ale ja si myslím, že vrchol nastal už tu. Jasné, že to bolo obdobie bez Andyho a Rogera (síce občas čo to na koncertoch odbubnoval), ale o to väčší bol prínos Warrena Cuccurulla!

Keď sa mi CD dostalo do rúk, hneď ma upútal dizajn, ktorý je u týchto pánov ako vždy originálny. Na prednej a zadnej strane sú rôzne komunity ľudí a hudobníkov, ako keby už tu bolo jasné, že to bude pestrý album. Aj jednotlivé názvy pesničiek v bootlegu sú výstižne podfarbené. Dôkazom tejto zmesi je už prvá pieseň White Lines. Prelína sa tu hlas Simona Le Bona a prizvaných vokalistov Grand Master Flash a The Furious Fives with Lamya. Rapové línie odspieval Mele Mel. Do tejto zmesi výborných vokalistov sa pridáva Warrenova gitara. Priznám sa, že druhá skladba I Wanna Take You Higher je moja najobľúbenejšia. Výborná vec, ktorá mi pri prvých tónoch zdvihne náladu, nech je akákoľvek. Je trochu pobláznená, ale v tom pravom slova zmysle.

Po dobrej nálade má nasledovať krásny slaďák, aký je bezpochyby Perfect Day. Melancholická melódia v niektorých partoch pripomína megabaladu Ordinary World, ale to jej na kvalite rozhodne neubralo. Nezameniteľný hlas plný emócii má na svedomí vokalistka Tessa Niles. Pre potešenie fanúšikov pôvodnej zostavy, bicie do tejto piesne nahral Roger Taylor. Jeho bicie sa objavili aj v štvrtej skladbe Watching The Detectives. Tu ma zaujalo spojenie hlasov Simona a dalšieho vokalistu (je ich tu požehnane) Leeho Oskara a taktiež Tessy Niles.

Začiatok v poradí piatej piesne Lay Lady Lay pripomína jednu z najgeniálnejších vecí od duranov, Come Undone. Po viacerých vypočutí zistíte, že melódia z Come Undone sa nesie vlastne celou pesničkou. Aj tak si myslím, že je to pohodová a hlave nápaditá duranovka! 911 Is A Joke uzatvára prvú polovicu albumu. Tento „vtip“ začína trochu mysteriózne, ale iba do prvých akordov španielky. Potom sa z toho vykľuje milá vecička, ktorá je vo veľkej miere charakteristická Johnovou basgitarou. Simonove výkriky na konci znejú, akoby už s tým všetkým chcel skončiť- jeden z najlepších koncov. Success- siedma pesnička. Tu mi napadá jediná myšlienka- cesta autom naprieč púštnou krajinou bez konca. Pesnička vhodná na utriedenie myšlienok. V refréne zaznie čosi podobné ako v skladbe New Religion- I can´t help myself.

Ďalšia pesnička Crystal Ship len potvrdzuje Simonove majstrovstvo zvané spev! Ten je tu ešte okorenený vkusnými ozvenami. Rôznorodosť tohto albumu potvrdzuje aj deviata skladba Ball Of Confusion. Tu Simon dokonca rapuje. Je to taká rockovo ladená rapovačka- naozaj, dá sa tu očakávať skoro všetko! Ak sa Vám zdá začiatok skladby Thank You povedomý, bude to asi preto, že je to typický sound dvojice Jimmy Page a Robert Plant. Možno si budete myslieť, že som zameraný iba na Simonov hlas, ale naozaj aj tu je neprekonateľný! Je to taký opak pesničky 911 Is A Joke- tu začína gitara a pokračuje melanchólia, a ku koncu až záhada. Pri 911 Is A Joke je to skôr naopak. Táto pesnička akoby naznačovala koniec albumu, ale máme pred sebou ešte dve!

Drive By - ako vystrihnuté z detektívky. Simon v úlohe rozprávača vysvetľuje, čo sa vlastne stalo. Nakoniec to vlastne bol iba príbeh zo sna, poznamená Lamya. Posledná pesnička začína tak trochu nenápadne, ale slová sú nejaké povedomé. I Wanna Take You Higher Again- opäť a opäť. Je to skôr alternatívna verzia- nijak škodná. Iba tu by som poznamenal, že ak chceli chalani urobiť remix na koniec albumu, skladbu mohli trochu viac obmeniť. Inak sa mi potvrdzuje, to čo som písal na začiatku- je to pestrý album- z hľadiska nápadov a skvelých hudobníkov.

Tak to bol môj pohľad na album Thank You. Keďže som opísal tento album, neznamená to, že tie ostatné nemám rád- práve naopak. Myslím, že Duran Duran sú ako víno, čím sú starší, tým lepšie chutia!