Jsem velkym priznivcem interpretu Timbeland, Justin Timberlake, Nelly Furtado a podobne. Pri prvnich informacich, ze DD budou spolupracovat na novem albu s temito interpretama jako je Timbeland a JT, jsem byla nadsena a ocekavala jsem dobre nahravky. A nemylila jsem se. Album je velice povedeny. Jediny nesouhlas a muj nazor, ze prvni pilotni skladba Falling Down nebyla moc dobra volba, protoze ji prirovnavat k hitu Ordinary World je scestne, rekla bych velmi. Falling Down me az tak jako hit nepripada a jak je videt v radiovych top ten je jenom dukaz. K videoklipu mam taky sve vyhrady. Proste se mi to video nelibi. Nejde mi to proste k stylu DD. Fetujicich a chlastacich modelek, herecek a zpevacek jsou media presycena. Nic novyho, nic zajimavyho a je videt tak mentalita britskeho naroda a medii, kdy tento klip zakazala o tom svedci. Proste nuda. Kazdopadne velkou reklamu to DD udela, tim jsem si jista, ale to neznamena, ze Falling Down bude hit. Dle meho osobniho nazoru, meli jako pilotni skladbu pustit Skin Divers, Nite Runner, Tempted nebo RCM. To jsou originalni skladby, maji smrnc, jsou moderni a presto velmi duranovsky. Urcite se dostanou do rukou dj mixeru a budou to hrany skladby na party, diskotekach a podobne. Konecne. S tvourbou DD se muzeme setkavat jenom na 80tkach a priznejme se, na to se moc tancovat neda. Je to muj osobni nazor a i kdyz mi je 35let, mam proste rada duc duc hudbu a jeste porad rada zajdu na tyhle kulturni pohybove akce jako je trance party a podobne. Proto se taky chystam na koncert 50centu a DJ Tiesto. Sice stara, ale duchem mlada :o) zaplatpanbuh. Takze celkove davam DD za tohle album za 1. Jenom by to chtelo zivejsi zahlcovani medii dalsima skladbama, aby to lidi chytlo. Uspavacky typu Falling Down dnes tolik nezaujmou. Jen tak dal DD, vyborna prace. Uz se tesim na jejich koncerty, to bude narez !!!!!!!!

Z môjho pohľadu album je produktom marketingu nahrávacej firmy a bohužiaľ pravdepodobne aj členov DD, ktorí podľahli pre nich škodlivému úmyslu sa zapáčiť dnešným teenagerom. Obliecť album legendy osemdesiatich rokov s pomocou pánov Timberlake a Timbaland do kabátu tak typického pre dnešné hitparády bol zúfalý pokus o niečo, čo by mali prenechať iným timbalo-kašoidným produktom.

Pre mňa je album veľké sklamanie a tiež posledná bodka do očakávania , že by snáď DD mohli prísť s novým materiálom , ktorý by sa aspoň priblížil časom albumov Rio, Seven and the ragged tiger, Notorious, Liberty či pre mňa doposiaľ suverénne nejlepšiemu počinu So red the rose pod názvom Arcadia.

Mal by som však byť konkrétnejší a aspoň v niečom pozitívny. Na albume sú aj záblesky niečoho počúvateľného a to pre mňa hlavne balada She is too much, či naozaj milo duranovská skladba Box full of O Honey ako aj naivne hravo punková Red Carpet Massacre.

Pre mňa by napríklad pilotnému singlu Falling down pristalo menej timbaloidných aranžmánov a možno len obyčajný klavír a Simonov hlas. To nebudem hovoriť o skladbách Night Runner či Skin Diver, ktoré by som naozaj radšej videl na albume Justina Timberlaka, a ktoré mi pripadajú až trápne moderné, ako keď pupkatý fotrovia chcú byť na diskotéke za parketových levov pre 17 ročné dievčatá.

Čakal som naivne od DD chlapcov dozrievanie , ale skôr mi to pripadá ako druhá puberta, čo ma mrzí o to viac , že som na tejto hudbe „odkojený“. Oveľa viac ma potešili niektoré doposiaľ nepoznané veci z neoficiálneho albumu Beautifull Colours (pozn.: demonahrávky z albumu Astronaut), ktoré majú pre mňa tu pravú DD hodnotu. Novému albumu sa už nebudem ďalej venovať, lebo nechcem do chlapcov z DD ďalej bušiť, pretože nič pozitívne by som už aj tak nepriniesol, ostatné je totiž už nuda. Naozaj masaker na červenom koberci, možno ani nevedia ako sa trafili .....

K Red Carpet Masssacre jsem pristupoval nekolika fazemi. Podotknu jen ze se mi hodne libil Astronaut. Nejoblibenejsi album DD je pro me jejich prvni album a pak Rio a SaRT. Bezchybna je i Le Bonova odnoz Arcada - So Red Rose. Cestu jsem si nasel i k obecne kritizovanym Notorious, Big Thing a Liberty. Duran Duran 2 album bylo taky skvele, Medazzaland byl velmi zajimavy experiment, Pop Trash povazuji za totalni neposlouchatelny upadek. Astronaut bylo pro me velkym comebackem kapely a dost jsme si jej uzil.

A ted k RCM - prvni dojem - fuj, tohle nejsou duran duran. dve rnb skladby s cernosskym rapem, to absolutne nesnasim.

Druhy dojem - velmi zvlastni jemna, nenapadna ale zaroven promakana elektronika v doprovodu s nenapadnou kytarkou a zvlastne skrabavou bassou - tohle uz mi pripomiona DD mnohem vice. The Valley, RCM, Falling Down a hlavne Shes Too Much - zvlastni pocit, tohle musim slyset znova a znova.

Treti dojem - temi opakovanymi poslechy se mi zacly libit dalsi a dalsi songy. Ten rap tam byt nemusel, ale i v tech dvou skladbach doprovazenych rapem je citit neco podmaniveho. Velmi pekna elektronika a rytmus.

Zaverecny dojem - od prvotniho odsouzeni jsem dospel k zajimavemu zaveru. Tohle je nejlepsi Duran Duran album od roku 1985. Ano, dokonce lepsi nez Astronaut, ktery oproti RCM zni preci jen kapku monotonne ve snaze byt v kazde psini strhujici. RCM je takova zvlastni kolaz ruznych stylu, zvuku a na mysli mi stale prichazi srovnani s Hourglass, u ktereho jsme mel podobne pocity vuci DM albu PTA, ktere bylo pro me taky strhujici a perfektni, ale Hourglass mi zni zajimaveji a rozmaniteji. Presne tento pocit veme vyvolava RCM. Zvlastni rozmanite a zajimave album, ktere neomrzi po prvnim poslechu, naopak dalsimi poslechy se stava cim dal vice zajimavejsi, a to i pres to ze obsahuje misty hudebni zanry, ke kterym mam vesmes odpor (viz ten cernossky rap:-) Dokonce mohu rici, ze pisne jako Falling Down a Shes Too Much jsou jendy z nej pisni vubec v ramci cele DD kariery. .....