V USA dokonca vychádza video singel s klipmi Girls On Film (na VHS verzii v cenzúrovanej podobe) a Hungry Like the Wolf. Na promo akciu na Times Square v New Yorku sa na kapelu príde pozrieť 12000 ľudí a po tom čo polícia nezvládne situáciu sú Duran Duran nútení pred rozvášnením davom ujsť do bezpečia. Začína sa vravieť o novej beatlemánii, prepáčte vlastne duranmánii... V apríli sa album Rio stáva v USA platinovým a najvyššou priečkou na ktorú to za oceánom dopracuje je č.5 v júni 1983. Vychádza reedícia singla Rio, pre zaoceánsky trh v remixe Davida Kershenbauma, čo mu pomôže sa vyšplhať na 14.miesto US Chart. V nadväznosti na tieto úspechy prichádza v severnej Amerike ich debutový album, avšak v pozmenenej podobe s novým obalom. Temnú skladbu To the Shore nahradí radiofriendly Is There Something I Should Know?. Tento album sa stane aj ich prvým albumom vydanom na CD.

Rok po ukončení prác na albume Rio, začínajú Duran Duran poškulovať po nahrávacom štúdiu. Ich popularita im však neumožňuje naďalej nahrávať v Londýne, či New Yorku, pretože hrozilo, že každá obedná prestávka sa vďaka fanúšikom a reportérom stane bojom o život. „Veci sa diali veľmi hektickými. Domnievam sa, že denná tlač to ešte zhoršovala, nikam som nemohol isť“, spomína Nick Rhodes. Raz som navštívil reštauráciu a oni nemohol som odísť, pretože na mňa vonku čakali. Mal som toho dosť. Boli sme väzňami kdekoľvek sme boli!“ Preto sa ich manažment rozhodol naložil nahrávacie štúdio a na čas presídliť Duran Duran do malebného zámočku poblíž Cannes na juhu Francúzka. Na miesto producenta ich plánovaného tretieho albumu prizvali Alexa Sadkina, no v tíme ostáva i Ian Little, ktorý mu mal byť nápomocný. Pri spomienkach, ktoré kapela na tých pár mesiacov má vás okamžite napadne, či im zostal čas aj na prácu, pretože z ich rozprávania to vyznieva skôr ako nekončiaci žúr. Cannes je rušným strediskom, ktoré denne chlapcov láka na svoju návštevu. Vždy sa nájde dôvod prerušiť prácu – treba isť pozrieť Russella Mulcahyho, ktorý tam práve natáča klip pre Eltona Johna, inokedy je to zasa filmový festival. Ak by sme chceli v niektorom momente stanoviť pomyselný bod, kedy to začalo medzi FabFive škrípať snáď by som ho zvolil práve do tohto obdobia i keď ten skutočný rozpad mal prísť až o pár rokov neskôr.

Totiž - kým predtým robili chalani všetko spolu – a tým myslím aj party, alkohol a drogy – tu, obklopení novými „priateľmi“, ktorí sa na nich pri ich sláve rýchlo nalepili, prestáva skupina fungovať ako jednoliaty kolektív. „Niečo sa zmenilo“, tvrdí Roger Taylor. “Zo začiatku sme boli mladí a zdržanliví. Teraz nám ego na rástlo a rástlo smerom k – „čo ja z toho budem mať?“ Myslím, že Andy bol asi najneskrotnejší čo sa toho týkalo, ale mysleli sme tak všetci!“ To všetko malo za dôsledok to, že ako kapela sa neboli schopní stretnúť v štúdiu, pretože vždy niekto z nich dospával nejaký večierok. Nezačínali pracovať skôr ako o 16hod a všetci boli šťastní ak vydržali v štúdiu aspoň 1-2 hodiny. Prešlo hodne času a kapela mala v podstate stále len dve hrubé demá – Union of the Snake a Seven & The Ragged Tiger. Bratia Berrowci sa zhodli, že bude dobré zmeniť miesto. Duran Duran sa presúvajú na ostrov Montserrat, do AIR štúdia legendárneho Steveho Martina. No nebola to šťastná voľba i keď práve tu za pomoci niekoľkých Johnových narodeninových fliaš šampanského nahrali budúci mega hit The Reflex. Chalani to miesto neznášali (zrejme nebolo kam isť flámovať). Nick nebol spokojný s vybavením štúdia, John sa nudil, Andy sa najviac zaujímal o krabie preteky, Roger lenivel na slnku a Simon...tu mal svoju Claire Stansfield. Aj ostatní si so sebou priviezli svoje partnerky a vyzeralo to skôr na 5 separovaných rodinných dovoleniek ako na tímovú prácu v nahrávacom štúdiu.

„Po rokoch – všetci za jedného, jeden za všetkých – tu boli manželky a priateľky!“, vraví o tej dobe Paul Berrow. „Sprvu to bolo ako v armáde – videá, turné, album, turné – ale čo robiť teraz. Priateľky, neustále vyžadujúce pozornosť vedia zmeniť osobnosť. Skupina sa schádzala len kvôli práci a hneď potom chlapci odchádzali, každý za svojim novým okruhom priateľov. Bol to konflikt medzi ženatými chlapmi!“ Z dema Seven & the Ragged Tiger sa nakoniec časť uchovala v skladbe The Seventh Stranger a názov skupina použila ako titul pre svoj pripravovaný album. „Prišlo mi to ako názov detskej knihy, nie však o Famous Five, ale skôr o pirátoch“, objasňuje Simon pozadie ich rozhodnutia. „Je to dobrodružný príbeh o malom komande. Sedem – to sme my – piati členovia skupiny a dvaja manažéri. A „otrhaný tiger“  to je úspech. Sedem ľudí bežiacich za úspechom. To bolo cieľom. O tom to chce byť.“ Uprostred toho všetkého zmätku skolaboval Nick Rhodes. Jeho srdce bilo akosi rýchlejšie ako malo. Museli volať záchranku a doktori mu diagnostikovali paroxysmalnu tachycardiu, vrodenú nemoc, s ktorou sa trápil aj jeho bratranec. Bol to vážny incident, po ktorom bolo načase prehodnotiť svoj životný štýl.

19.júla kapela cez Miami letí na krátko späť na Britské ostrovy aby sa zúčastnila dvoch koncertov. Tým prvým bolo ich londýnske vystúpenie v rámci akcie Prince´s Trust Concert na ktorom sa po prvý krát stretli Princom Charlesom a Princeznou Dianou. (V roku 1997 IRA zverejnila, že plánovala bombový útok na tento koncert, no nepodarilo sa jej v Old Dominion Theatre umiestniť nálože.) Prílet Duran Duran, po tom čo ich na letisku čakalo 2000 fanúšikov, dominoval všetkým novinovým vydaniam. Horšie to už bolo so samotným koncertom, ktorý sa stal pre nezohratú skupinu skutočnou zvukovou pohromou.

Nešťastie ich sprevádzalo i na druhý deň v rodnom Birminghame, kam situovali svoj vlastný charitatívny koncert na pomoc mentálne postihnutým deťom pre nadáciu MENCAP. Koncert sa mal uskutočniť na futbalovom štadióne klubu Aston Villa, no už pri príprave podujatia nastali problémy keď Culture Club, Eurythmics i Thompson Twins odmietli s nimi hrať. „Duran Duran odzrkadľujú čo ľudia v živote nemôžu mať. My zosobňujeme život, ktorý ľudia môžu mať!“, tvrdil v médiách Jon Moss z Culture Club. Nakoniec ich agent Rob Hallet angažoval Roberta Palmera a reggae partičku Prince Charles &City Beat Band, čo však neboli dostatočné lákadlá a preto na túto akciu prišlo „len“ 18 tisíc ľudí, čo bolo ďaleko za všeobecnými očakávaniami. Vybrané vstupné nezastrešilo ani náklady na túto akciu a preto Duran Duran s Berrowcami dali organizácii MENCAP dar 5000 libier. Najhoršie však bolo, že na druhý deň v rannom spravodajstve sekretár MENCAPu povedal, že oni nič nedostali a nevie kde tie peniaze skončili. Fantastický materiál pre bulvár.

Skupina prisľúbila, že peniaze organizácii dodatočne zaplatí a navrch usporiada ešte jednu charitatívnu akciu. Celá situácia sa obrátila proti manažérom. Ako neskôr Andy spomínal, bol to asi prvý moment rozkolu medzi kapelov a bratmi Berrovími. Paradoxom zostáva, že zarámovaný originál šeku na 5000 libier spolu s fotkou Duran Duran dodnes visí v kancelárii šéfa MENCAPu. Deň však ešte nekončil a na ceste na afterparty po koncerte, ktorá sa konala v klube Rum Runner narazil nejaký „starý vrak“ do Johnovho nádherného športiaku Aston Martin. Po príchode do klubu sa John prvý krát stretol s Robertom Palmerom, ktorého členom koncertnej kapely bol vtedy aj Tony Thompson s Chic.  No a . . . možno sa bavili i o možnej spolupráci, pretože John bol veľkým fanúšikom Robertovho albumu Clues (1980).

Podľa plánu mali na albume pokračovať v Nassau na Bahamách, avšak chlapci mali už dosť rôznych ostrovov a rozhodli sa pre austrálske Sydney a tamojšie 301 Studio. Práce v štúdiu sa však i naďalej tiahli a nové piesne nadobúdali konečné rysy len veľmi pomaly. Každá z nich sa nespočetne krát menila, dorábala a prerábala z čoho boli všetci veľmi frustrovaní. „Delil som sa o izbu s Alexom Sadkinom a spomínam si ako raz ráno prišiel s tým, že zmenili refrén a je potrebné isť znova nahrať basu.“, spomína na tie dni John Taylor. „Tresol som dverami od sprchy a pomyslel som si, že už chcem aby tá po....ná vec bola hotová!. To bol moment keď som chcel odísť a kedy sa zrodil Power Station!“

Na dôvažok sa skupina bola  nútená presúvať po rôznych hoteloch v Sydney, pretože boli neustále obťažovaní davmi jačiacich fanúšikov. „Bola to nočná mora“, pokračuje John. “Boli sme tam 11 týždňov - to bola najdlhšia doba na jednom mieste za posledné 3 roky. Mal som byt v Londýne, ale bol som v ňom dokopy 10 nocí, vlastnil som aj dom v ktorom som bol dokonca len raz!“ V štúdiu chalani tvorili takmer každý samostatne. Jedine Nick nechýbal snáď pri ničom. Travil veľa času so svojou novou hračkou – samplerom Fairlight – ktorý mu umožnil vrstviť melódie a vytvárať úplne nové zvuky. Bol večne v opozícii voči Andymu, ktorý presadzoval viac rockovejší sound. Roger pracoval výhradne s Ianom, s ktorým na album dostali oveľa živšie bicie ako tomu bolo na posledných dvoch albumoch. John vyhľadával spoluprácu s perkusionistami Markom Kennedym a Raphaelom de Jesusom, v spolupráci s ktorými do skladieb prepašoval viac funky rôznorodosti. Napriek všetkému všetci cítili, že výsledok neodpovedal vynaloženému času.

Na jeseň 1983 však už nebolo ďalej veci odkladať. Skupina musela vydať nový singel, ktorým sa mala stať pieseň Union of the Snake. Na zloženie, aranžmá a nahratie jej B-strany ostalo chlapcom len 24 hodín. Nakoniec z toho vzišla skladba Secret October. Video k singlu, tak trocha v štýle filmu Mad Max, tak trochu kópia Warriours Garyho Numena, natočili na 35mm film v púšti neďaleko Sydney. Video je plné scén nesúcich odkaz na sci-fi film „Chlapec a jeho pes“ (The Boy & His Dog, 1975), ktorý pojednával o nucleárnom holokauste. Singlu sa k spokojnosti všetkých darí – patrí mu 3.miesto doma i za oceánom.

Na obale nového albumu sa mal objaviť skutočný tiger a produkcia musela pre tieto účely jedného doviesť špeciálnym lietadlom až z Melbourne. Celý špás stál 65 tisíc libier. Berrowci dokonca uvažovali kapelu odviesť niekam do Himaláji kde by sa so zasneženými štítmi v pozadí fotili s autentickými tigrami. „Naši manažéri si mysleli, že sme otvorené šekové knižky. Stále mali potrebu cestovať na exotické miesta. My sme však cítili, že to všetko nemusíme robiť! Dezilúzia sa začala!“, vravi na túto tému Nick. Z Británie docestoval do Sydney ich dlhoročný dizajnér Malcolm Garrett sa rozhodol pre tamojšiu Verejnú knižnicu, ako pre miesto kde skupina nafotí promo zábery na obal LP i ďalšie reklamné materiály. Konečnou koncepciou obalu sa stala mapa vedúca k ukrytému pokladu v štýle Indiana Jonesa.

Hodnotenie samotného album je pre mňa veľmi ťažké a z rozporuplnými kritikami sa Duran Duran stretli aj v čase vydania. Tie sa obsahovo pohybovali od úplného zbožňovania (Smash Hits) až po neskrývanú nenávisť a pohŕdanie (The Sounds). Album určite nepatrí k tým najobľúbenejším ani u samotných členov Duran Duran, čo je však dané jeho ťažkým zrodom. Najväčším deficitom tohto LP v anglicky hovoriacich krajinách sú texty, ktoré väčšinou vyznievajú ako fantazíjne halucinácie námesačného človeka. Obsahovo sa jedná o križovatku množstva nesúvisiacich námetov zbiehajúcich sa v jedno, ťažko dešifrovateľné posolstvo. Album otvára The Reflex o žití riadenom čistými, nezaťaženými inštinktami dieťaťa. Nasleduje New Moon On Monday s posolstvom odporu všetkým formám diktatúry a skrz Crack In The Pavement sa dostávame k harzardu venovanej I Take the Dice. Prvú polovicu platne uzatvára vášnivá Of Crime and Passion s podtónom morálneho posolstva.  Union of the Snake so svojim zmätkom v zmysloch strieda asi  najrockovejšia a tak trocha znepokojivá skladba Shadows On Your Side, patriaca pre mňa spoločne s Of Crime and Passion k vrcholom Seven & The Ragged Tiger. To najlepšie Vás však ešte stále len čaká. Nádherná hudobno i zmyslovo zvukomalebná orchestrálka Tiger Tiger je skvelou predprípravou na pieseň o strate identity - Seventh Stranger, ktorá výnimočným spôsobom uzatvára toto album.

Na vzdory všetkých výhradám si dovolím tvrdiť, že všeobecne platí, že v kruhu fanúšikov Duran Duran je tento album veľmi obľúbený. V našich zemepisných končinách v mnohých prípadoch stál u zrodu nášho fanúšikovstva a preto je náš pohľad do značnej miery iný. Seven & the Ragged Tiger je zvukovo nezameniteľný z ničím čo v tej dobe bolo na trhu k počutiu, čo je nutné bezpochyby pripísať Nickovmu hudobnému novátorstvu a perfekcionalizmu Alexa Sadkina. Je až neuveriteľné koľko podôb a odtieňov Simonovho hlasu si poslucháč môže pri jeho počúvaní dopriať. Napriek tomu, že gitara nie je tak výrazná ako u predchádzajúcich albumov je jej všade plno a svojou hravosťou vypĺňa posledné miestočka tejto majestátnej zvukovej pyramídy.

Druhý singel, New Moon On Monday, doprevádza „odbojársky“ klip, ktorý kapela nafilmovala na francúzkom vidieku. Schválne som napísal nafilmovala, pretože jeho plná verzia má 17 minút. New Moon On Monday sa zastaví na 9.mieste britskej hitparády a v EMI začali byť tak trocha nervózni, pretože náklady na tretie LP Duran Duran sa vyšplhali do astronomických výšok. Obavy sa však nenaplnili. Samotná platňa sa do predaja dostáva 21.novembra 1983 a týždeň na to už kraľuje UK rebríčku najpredávanejších albumov (v USA mu patrí 8.miesto).

V tom čase sú však Duran Duran už takmer mesiac na svojom dovtedy najväčšom svetovom turné – Sing Blue Silver Tour, ktoré odštartovalo 12.novembra vypredaným koncertom v National Indoor Sports Centre, v austrálskej Canberre. Po Austrálii nasleduje Veľká Británia, kde koniec roku 1983 Duran Duran zavŕšia piatimi vypredanými koncertami v londýnske Wembley Arene. . .

Pokračovanie nabudúce . . .

© 2008 Duranmajo