Jedno januárové odpoludnie roku 1980 sa na pozvanie Michaela Berrowa v Rum Runner klube zjavili Nick a John. Prišli si vypočuť jeho nové ozvučenie, ktoré bratia práve nainštalovali. Chalani sa chopili svojej šance a pri tejto príležitosti pustili bratom aj svoje posledné demonahrávky. Ako Nick spomína, Paul okamžite vycítil ich potenciál. Napriek tomu, že Michael bol trocha opatrnejší, vzali ich bratia pod svoje ochranné krídla.


Dovolili kapele cvičiť v klube a na pár večerov im prepožičali pódium. Kapela odohrála zopár koncertov v okolí a pracovala na nových skladbách.Žiaľ, Jeff a Alan si s Berrowcami nepadli príliš do noty. A pravdu povediac, nepáčil sa im ani smer, ktorým sa kapela začala uberať. Nakoniec to koncom marca 1980 vyústilo do ich odchodu.

Zvyšná trojka pokračovala v tvorbe a hľadala nových spoluhráčov. John popri tom pracoval v klube pri vstupe, Nick po večeroch robil DJ-a a Roger umýval poháre. Voľné chvíle sa snažili využiť na hranie. Roger s úsmevom spomína : "Pri pondelkových skúškach v zadnej miestnosti klubu sa za stenou konali jazz-funkové večery. Niečo sa z toho na nás predsa muselo nalepiť."

V aprílovom čísle časopisu Melody Maker vyšiel ich v poradí už druhý inzerát, v ktorom avizovali voľné miesto na poste gitaristu.


Tentokrát naň zareagoval svetobežník Andy Taylor, gitarista s praktickými skúsenosťami soživým hraním ako aj s nástrahamišoubiznisu. V rodnom Newcastli nasadol na vlak a prišiel sa chlapcom ukázať. Andy uchvátil Johna na prvé počutie svojou hrou a Nicka si získal profesionálnym prístupom. Ešte v ten istý večer sa tento priaznivec Garyho Moora vrátil domov, pobalil sa a za pár dní bol späť. Po jeho srdečnom prijatíčlenmi kapely mu Berrowci dali v klube za úlohu leštenie zrkadiel a prípravu burgerov. S nocľahom to bolo o niečo horšie, musel totiž prespávať u ostatnýchčlenov kapely.

Kapele však i naďalej chýbal spevák, aj keď to na chvíločku skúšali s Oliverom Guyom Wattsom. Nick sa rozhodol zmeniť svoje priezvisko z Bates na Rhodes.


Niekedy v tom čase sa za barom v Rum Runner objavila Fiona Kemp, ktorá už dlhšiu dobu randila so študentom birminghamskej univerzity Simonom Le Bonom. Ten si na nej toho roku napĺnal svoj sen stať sa hercom. Na jednej zo skúšok kapely sa ponúkla,že ho privedie. Schôdzku Simona s Duran Duran po telefóne dohodol Michael Berrow.

Simon na stretnutie prišiel v jeho dnes už legendárnych tmavoružových leopardích nohaviciach, bodkovaných topánkach a semišovej bunde.


Pôsobil sebaisto a priniesol si so sebou svoj notes plný textov, ktoré nahromadil za posledné roky. Boli medzi nimi už budúce slová k skladbám ako Carelles Memories, Night Boat, Sound of Thunder, či The Chaffeur. Podiskutoval s chalanmi o obľúbených kapelách, vypočul si ich piesne a dokonca s kapelou odspieval Girls on Fim. Chlapci sa dohodli,že spolu v lete odohrajú zopár koncertov a potom sa uvidí. Kruh sa uzavrel, cesta k sláve začína.

V júni 1980 podpisuje Duran Duran s bratmi oficiálny manažérsky kontrakt. Berrowci kúpili Nickovi nové klávesy a Johnovi bassgitaru.


Od stretnutia našej pätice prešlo len šesť týždňov, keď sa chlapci po prvýkrát v novej zostave predstavia ľuďom. Plánovaná letná koncertná šnúra odštartovala podľa viacerých zdrojov 5. júna na edinburgskom letnom festivale. John a Nick naopak tvrdia,že tam nikdy nehrali a ich prvý koncert bolo práve vystúpenie v Rum Runner klube 9. júna 1980. Toho leta si Duran Duran na pódiách vydobili svoje právo na slávu.

Po zvážení všetkých pre a proti Simon na jeseň 1980 nadobro opúšťa univerzitu a na plný úväzok berie miesto speváka.


V tomčase hudobnýčasopis Sound uverejnil prvýčlánok o kapele Duran Duran z peražurnalistky Betty Page, ktorá kapelu zaradila medzi kapely označované ako New Romantic.

Duran Duran sa vo svojej tvorbe snažili o prepojenie jednoduchosti punku s rytmikou funku a radosťou disko. Pretransformovaním týchto esencií do podoby, ktorá v sebe spája dravosť s radosťou, podporenú rytmikou s naznakmi neskutočna a fantázie, hudobne i vizuálne zapadajú do vlny, v tej dobe sa šíriacej z centra bizarných maškarád a prevtelení, klubu Blitz v Londýne.


Michael Berrow v novembri 1980 urobil svoježivotné rozhodnutie. Vzal si hypotéku na vlastný dom a za získaných 15000 libier dohodol pre Duran Duran rolu predskokana na turné vtedajšej britskej punkovej divy Hazel O'Connor. To trvalo od 14. novembra až do 4.decembra a Duran Duran po prvýkrát vystúpili skoro v každom kúte Británie.

Šnúra sa ešte ani neskončila a o Duran Duran sa strhla bitka medzi gramofónovými firmami. Nakoniec najlepšiu ponuku predložila firma Phonogram, ale chlapci sa zachovali ako patrioti a rozhodli sa pre britskú EMI.


Nahrávaciu zmluvu s kapelou za EMI podpísal Dave Ambrose, ktorý v tej chvíli iste netušil aký fantastický obchod pre firmu dohodol.

Duran Duran s ňou získali nezávislosť pri výbere štúdia a producenta , vlastnú značku (Tritec), bratov Berrowcov ako svojich manažérov, preddavok 42 tisíc na nahrávanie prvého albumu a koncertného turné. Okrem toho pre každého plat 50 libier na týždeň. Kolotoč sa rozkrútil a chlapci sa chytili šance. Keďže za posledný rok mali v šuflíku dostatok materiálu, v decembri 1980 sa okamžite v Londýne pustuli do prác na prvom albume .


Nahrávanieštartuje v Red Bus Studios, kde sú zaznamenané skladby Planet Earth a Careless Memories. Všetko prebieha pod odborným dohľadom producenta Colina Thurstona.

John si na tiečasy spomína v nie príliš ružových farbách : "Jediné,čo si z natáčania pamätám bolo,že som bol strašne chorý, bývali sme v hroznom hoteli vo Fullhame a zastrelili Johna Lennona."

Zvyšok prác na debutovej platne sa odohral na prelome rokov 80/81. a konečné úpravy sa vykonali v štúdiách Abbey Road, Utopia a Chipping Norton.


Ich vtedajší image bol silne inšpirovaný tvorbou birminghamskej módnej dvojice Petti Bell a Jane Kahn. Tieto slečny začiatkom osemdesiatich rokov vlastnili v Birminghame vychytený módny obchodík Bell&Kahn, ktorý z obľubou navštevoval práve Simon Le Bon.

Bell spolu spriateľom Gay Johnom za 500£ obliekli kapelu do ich klipu k piesni Planet Earth. (Guy si vňom dokonca zatancoval)

Spomínanú novú verziu klipu Planet Earth má na svedomí austrálčan Russell Mulcahy. Tá prvá – pódiová vznikla spolu s Anyone Out There pre promo účeli v birminghamskom klube Cedar a nájdete ju ukrytú na 2DVD Greatest. Teraz však chceli niečo prevratné a to im sľúbil Russell.


V tej dobe bol práve na vzostupe, pretože jeho klip k hitu "Video Killed the Radio Star" od Buggles a hlavne Johnova srdcová záležitosť – klip k skladbe „Vienna“ skupiny Ultravox ho preslávil v hudobníckych kruhoch. Planet Earth sa natáča v St. Johns Wood. Je otázne, či si chlapci z Duran Duran na konci roku 1980 uvedomili, aké dôsledky bude mať pre ich kariéru začínajúca sa spolupráca s týmto nadaným režisérom.



© 2006 Duranmajo