|
 |
|
|
|
|
|
Každý príbeh je v podstate spletitým klbkom nitiek osudov ľudí, ktorí sa v danom rozprávaní objavujú. Záleží vždy len na rozprávačovi, ktorú nitku sa rozhodne potiahnuť. Mne sa zdalo najrozumnejšie začať toto rozprávanie v Birminghame roku 1972, keď sa stretli dve pre nás veľmi dôležité postavy – Nigel John Taylor a Nick Bates. |
|
Chodili na rovnakú školu, ale zoznámil ich až spoločný priateľ a Nigelov druh už z pôrodnice – David Twist. Spočiatku to boli len zberateľské stretnutia, Nigel si s o dva roky mladším Nickom vymieňali obrázky populárnych spevákov a kapiel. Obaja však boli veľkými hudobnými nadšencami, takže si rýchlo našli k sebe cestu. Zvlášť Nick bol známy svojou obrovskou zbierkou platní, ktorú pri každej príležitosti rozširoval. Samozrejme, počúvali toho veľa, ale najväčší vplyv na ich ďalší život mali David Bowie a Roxy Music. Na druhej strane John, na rozdiel od Nicka, ovládal aj nejaký hudobný nástroj – gitaru, na ktorú sa sám naučil hrať. Toto a možno aj Nickov vek boli dôvody, prečo sa Nick neobjavil ani kapele Dada a ani neskôr v jeho Shock Treatment, ktorú s Davidom Twistom založil v roku 1977. |
|
|
 |
Toto punkrockové trio stihlo odohrať pár koncertov, avšak nemalo dlhúživotnosť. David totiž prijal ponuku na prestup do miestnej punkovej jednotky – skupiny TV Eye.
V roku 1978 sa Nigel rozhodol navštevovať umeleckú školu, kde stretol Stevena Dufaita, neskôr známeho ako Stephen Duffy. Zoznámil ho s Nickom, s ktorým si okamžite padli do oka. Tu niekde by sme mohli hľadať základný moment vzniku spoločnej kapely. Na jej založení sa Nigel s Nickom dohodli počas obedňajšej prestávky v pube Hole In The Wall. Ten v Birminghame dodnes môžete navštíviť, i keď v súčasnosti sa volá Saramoons. |
|
O názve sa viedli dlhé diskusie, až ostali dva. Tým prvým bol RAF, ale zvíťazilo menošialeného vedca z Nickovho obľúbeného sci-fi filmu Rogera Vadima – Barbarella, s ktorým prišiel John. To meno znelo Duran Duran a malo sa do dejín populárnej hudby zapísať zlatými písmenami. To však vtedy naši chlapci skutočne nemohli tušiť.
Skupinu tvorili na gitare hrajúci Nigel John Taylor, spevák Steve Duffy s novou bassgitarou a Nick Bates, ktorý vlastnil malý syntetizátor a automatického bubeníka. Chlapci sa schádzali v zadnej miestnosti Corner Toys Shop - hračkárstva Nickovho otca, kde vznikali ich prvé hudobné pokusy. |
|
|
Nasledovalo krátke spoločné tvorivé obdobie Nicka a Steva, poznačené ich spoločnou vášňou k literatúre. Prvé skladby boli inšpirované knihami ako Great Gatsby,či Kerouackov Mexico City Blues, z ktorej vznikol text k Aztec Moon. Ich sound znel v jednej chvíli ako ranný Human League a hneď ako Lou Reed,či Sid Barrett.
Hoci vraj vystupovali aj predtým, za prvý koncert Duran Duran je považované ich vystúpenie v Lecture Theatre v birminghamskej Polytechnic 5. apríla 1978. Celé vystúpenie si Duffy nahrával na lacný prenosný magnetofón. Po príchode domov pásku tak precízne založil, že ostala na desaťročia stratená. Keďže od začiatku sa snažili znieť originálne doplnili zostavu o ďaľšiu basgitaru, s ktorou do kapely pribrali spoločného priateľa zo študenských čias Simona Colleyho. Ten nadôvažok hral aj na klarinet. |
|
|
Ich prvým hudobným vrcholom bol koncert v miestnej hudobnej svätyni – klube Barbarellas, ktorý sa uskutočnil 1. júna 1979 a Duran Duran boli poctení robiť predskokana vtedy zbožňovaným Fashion. Nick dodnes spomína na tú piatkovú noc, keď celý rozochvený stlačil gombík na svojom starom automatickom bubeníkovi a do punkového pogochtivého obecenstva odohrali úvodnú krátku orchestrálku – Toy Room To Tokyo. Po doznení sa ozval sporadický potlesk a Nick so sklopenými očami čakal, kedy začnú po nich hádzať fľaše. Nestalo sa tak a na konci tušil, že ich ľudia budú milovať. |
|
 |
Zatiaľ čo Nigel (ktorý začal viac používať svoje druhé meno John) a Nick boli spokojní, Duffy si sám seba predstavoval skôr ako pesničkára typu Bob Dylan než popového speváka. Po jednej z mnohých literárnych „rozpráv“ s Nickom urazene odišiel a viac sa nevrátil. Na dôvažok so sebou vzal aj Simona a spolu s vtedy voľným Davidom Twistom založil vlastnú rockovú formáciu The Subterranean Hawks.
Našťastie John s Nickom a jeho rytmickou skrinkou nezostali dlho sami. John pritiahol do kapely Andyho Wicketta, výborného speváka a bývalého Twistowho spoluhráča z TV Eye. |
|
Spoločne sa vybrali do Barbarellas na koncert miestnych Scent Organs, pre ktorých v tej dobe bubnoval Roger Taylor. Opitý Andy Wickett stretol Rogera neskôr na párty a pozval ho na skúšku kapely. Zvuk živých bicích chlapcov uchvátil a prehovorili Rogera, aby sa k nim pridal. Práve Rogerova hra priviedla Johna k bassgitare, pričom uplatňoval vtedy do popredia sa dostávajúci funky štýl ako tomu bolo u Japan, či Simple Minds. |
|
Kapela cvičila u Andyho Wicketta v jeho izbe na Cheapside a o poschodie nižšie na verande hrali Duffyho ”Hawks”. Andy počas ”nočných” zložil množstvo nových skladieb, medzi inými See Mee, Repeat Me (praverzia Rio) a Girls on Film. Tieto aďalšie skladby ako Reincarnation a Working the Still kapela nahrala vštúdiu Boba Lamba v Moseley. Nickov otec im poradil,že ak chcú preraziť, musia sa s nahrávkami vybrať do Londýna. John s Nickom preto navštívili EMI a A&M. Ich nahrávky zaujali, len bolo treba napísať viac takých skladieb ako Girls on Film. Do zostavy Duran Duran pribudol gitarista John Curtis, ten však zakrátko odišiel a zostávajúcičlenovia si dali inzerát dočasopisu Melody Maker,že hľadajú nového. Ozval sa im londýnčan Alan Curtis. V tej dobe sa však začínajú osobné nezhody medzi Andy Wickettom a zvyškom kapely a Andy následne opúšťa kapelu. Neskôr za autorské práva dostal smiešnych 600 libier. Na jeho miesto dohodil Roger do kapely svojho kolegu zo Scent Organs, speváka Jeffa Thomasa. Zmeny sa diali tak rýchlo, že návštevníci ich koncertov si nikdy neboli istí, kto sa v daný večer na pódiu objaví.
Ešte jedna vec bola v roku 1979 pre hudobné dianie v Birminghame dôležitá. Z Ameriky sa vrátili bratia Paul a Michael Berrow, ktorí sa po vzore newyorkskej 54 rozhodli otvoriť v meste tanečný klub plný svetiel a so stenami obloženými zrkadlami. Klub Rum Runner. A ešte jedno mali v pláne. Nájsť kapelu, robiť jej manažérov a zbohatnúť. |
|
|
 |
Naša pätica sa práve v tej dobe vybrala na skusy do Londýna, kde bývali u Alana v byte. V tejto zostave priviedli na svet ďalšie nové skladby. Neskôr ich v Birminghame opäť v štúdiu u Boba Lamba nahrali ako nové demo. To obsahovalo skladby 'MM a Go Go', čo bola v podstate Jeffova prerábka "See Me, Repeat me", "Enigmatic Swimmers", novú verziu Girls On Film a "Breaking Away", z čoho sa neskôr vyklula "Late Bar". Zaujímavosťou je, že na obale demokazety, ktorý mal na svedomí John, je Nick uvedený pod pseudonymom Dior. Čoskoro sa však malo začať blýskať na lepšie časy. |
