Duran Duran sú na titulkách a mimo nich takmer 20 rokov. Dlho po ich úvodnom rozruchu na MTV hudobnej scéne ako pekné mladé techno-popové hviezdy, pokračovali vo vydávaní pozoruhodných platní a demonštrovali svoj obrovský talent. Ich návrat do svetla reflektorov prišiel v r.1993 (bežne nazývaný The Wedding Album) s hitmi „Come undone“ a „Ordinary World“.

Duran Duran dnes tvorí spevák Simon Le Bon, gitarista Warren Cucurrullo a klávesák Nick Rhodes. Ich nový album Medazzaland (Capitol Records) je bizarný a je plný hi-tech pompéznosti a lo-fi grungu, plný zvučných melódií, „seba-sarkastického“ humoru a elektronického braku.

Nová platňa bola projektovaná a takmer výlučne vytvorená v Privacy Studio, - v štúdiu, ktoré Warren postavil vo svojom novom dome. Produkovaná bola TV Maniou, čo je názov vytvorený Warrenom a Nickom na popísanie partnertstva pri písaní pesničiek a ich produkovaní, ktoré sa teraz rozširuje mimo Duran Duran svojim vlastným hudobným smerom ako aj pre iných umelcov (napr. nedávno pre Blondie)

Warren taktiež urobil sériu 10 ambientných albumov s materiálom nahratým od r.1987, v ktorých predvádza všetku hudbu naživo na processed gitare a nahratej priamo na DAT. Telefonicky sme rozprávali s Nickom a Warrenom tesne pred vydaním Medazalandu na jeseň 1997 a porozprávali nám ako svetová kapela nahrávala najnovšiu platňu na gauči v obývačke.

Naši čitatelia sú vždy zvedaví na kreatívny priestor, ktorý umelec dáva dohromady, aby zrealizoval kreatívny proces. Mohli by ste nám povedať niečo o celom procese vzniku Medazzalandu, čo ste mali na mysli a ako ste pracovali?

WARREN : Chceli sme urobiť ďalší krok po Wedding Album, ktorý bol vydaný pred 4 rokmi, bez ohľadu, kedy vlastne boli pesničky naozaj napísané.

NICK : V podstate máme malé vlastné štúdio a teraz sme upravili podľa našich potrieb a požiadaviek.

Je to štúdio výlučne pre Duran Duran alebo ho TV Mania používa pre všetky projekty.

NICK : Nie, použili sme ho taktiež na albume TV Mania. Nahrávanie s Blondie sme vlastne robili v New Yorku. Dnes technológia funguje spôsobom, že je na každom jednotlivcovi, aby si ušil štúdio na mieru podľa jeho požiadaviek. Avšak ak nie si opatrný, náklady to nemusia umožniť. Keď sme začali dávať dokopy štúdio pred niekoľkými rokmi, nemyslím, že sme si boli úplne istí, čo budeme potrebovať s ohľadom na hard disk nahrávanie, aký druh mixaku budeme potrebovať. Začali sme s DDA mixážnym pultom, s ktorým sme stále veľmi spokojní. Posunuli sme sa k trom Tascam DA-88 multitrackovým harddiskovým rekordérom od Akai série DR. S vývojom technológie sme mohli upgradovať, kde bolo potrebné. V tomto prostredí sa cítime veľmi dobre, pretože nie si odkázaný na milosť bežiaceho času a zároveň rovnakou rýchlosťou odpisujúcich peňazí z účtu (smiech). Máš luxus času a my to máme jednoduchšie (obzvlášť teraz, keď sme 3) ako keby sme si mali prenajať skúšobňu a hrať spolu. Všetci môžeme pracovať na slúchadlách alebo potichu cez monitory, a to funguje výborne.

WARREN : Prvou vecou bol výber miestnosti. Telka musela ísť preč, ale našťastie gauče ostali (smiech). Musela to byť pracovňa. Ako aj v prípade Wedding Album, základ robíme tu a potom ideme do veľkého štúdia nahrať bicie. Nie sme vybavení, aby sme to urobili tu. Teraz vlastne sedím v štúdiu. Je to moja obývačka.

V propagačných materiáloch sa vraví, že Medazzaland bol napísaný a nahraný po celom svete...

NICK : Kostra veľa pesničiek je z čias Thank You a dokonca siaha až k turné k Wedding Albumu. Keď si na turné, máš čas pracovať viac akusticky na melódiách a textoch. Veľa vzniklo počas turné.

WARREN : Medazzaland sme začali tak, že sme tu pre začiatok napísali zopár pesničiek za použitia bicích slučiek a poslali sme ich do Digidesign Pro Tools. Tak vznikla pracovná páska, základné pesničky so sprievodnými melódiami. Potom sme šli von podporiť náš Thank You album, robili niekoľko mesiacov príležitostne rádiové koncerty a hrali spolu. Potom som povedal „poďme do skúšobne so 16 pesničkami na pracovnej páske a 3 či 4 sme napísali cestou“. Strávili sme 3 týždne v skúšobni, potom išli do štúdia a zostrihali sme rytmické časti. Narazili sme na obvyklý problém - Simonove texty a nevedeli pokračovať, teda on nevedel pokračovať a veci stagnovali. Ešte neexistovali pesničky, len aranžmá a časti. To spôsobilo vznik projektu TV Mania, kedy Nick a ja sme nahrávali záznam na veci urobené v štúdiu. Pokúšali sme sa nájsť priestor pre klávesy pomedzi gitary, ktoré som nahral. Zo štúdiových pások sme tam vrazili stereo bicie a stereo gitary na našich Tascam mašinách, takže sme si ich mohli vziať domov a pracovať s nimi. Potom sme urobili prepis. Mali sme 3 mašiny, takže 24 pesničiek bol obvykle limit, ale išli sme na 5 pások s pesničkami, ktoré toho boli hodne. Duran Duran veci boli na zálohách bez textov, a Nick a ja sme začali pracovať na našich vlastných veciach, ktoré dostali svoj vlastný život a tvar. A to sa stalo albumom TV Mania. Všetko to bolo urobené tu bez vonkajšieho štúdiového zariadenia a skončilo to s rovnakým drastickým efektom akoby na tom pracovali Duran Duran. Nie príliš prekvapujúce, pretože TV Mania je 2/3 z Duran Duran (smiech)

Na Medazzaland je kombinácia žívých bubeníkov ako Anthony Resta, Dave Dicenzo a hráč na indiánske bubny Talvin Singh, s mnohými predprogramovanými bicímii. Existovala vedomá snaha povedať si „Táto pesnička vyžaduje živé bicie, zatiaľ čo v tamtej by mal byť použitý stroj?“

NICK : Väčšina pesničiek má živé bubny, myslím, že jediná, ktorá nemá je „Silva Halo“. Zvyšok je kombinácia čisto živých bubnov. Anthony Resta, ktorý hrá väčšinu bicích na platni, je aj tak ako stroj. Je pozoruhodný, má najpozoruhodnejší zmysel pre rytmus s akým som sa stretol. Spôsob, akým búra polyrytmy a perkusie a dáva dokopy vo vrstvách v čase .... on je ako celý kmeň perkusionistov!

Takže keď počúvame „Big Bang Generation“, to čo počujeme je vlastne Anthony hrajúco naživo a nie samplovaný rytmus?

NICK : Je to oboje. Nahrali sme Anthonyho hrajúc naživo a potom to importovali do samplera ako slučky. Potom tam vznikli živé výplne. Určite sú na platni slučky, ale väčšina z nich začala s Anthonym naživo.

Veľa piesní ako Midnight Sun má masívne štruktúry, vrstva za vrstvou. Stavali ste to kúsok po kúsku alebo dali všetko dokopy naraz, aby ste dostali živý pocit?

NICK : Každá pesnička na Medazzaland je v tomto odlišná. Príliš sme sa nezaoberali tým, ako sme pracovali. Obzvlášť táto pesnička začala ako live jam. Bola to jedna z tých, ktoré hral John Taylor, v priebehu asi tak roka sa neustále objavovala, tak sme k nej pridali. Simon mal názov a napísal text. V poslednej minúte to znelo ako výňatok z Wedding Album, a nesadlo k ostatným pesničkám. Syntezátory zneli tak ako dnes, ale rozhodli sme sa zmeniť celý rytmus – Warren hral basy a Antony prerobil bicie. Cítili sme, že to sedelo oveľa lepšie s pesničkou a tiež s albumom. Bolo to ako skladačka s chýbajúcimi kúskami, ktoré neboli pohromade až kým nedošlo k produkcii albumu.

WARREN : Ďalšia vec, ktorú sme museli úplne prerobiť bola „Be My Icon“. Pôvodne to bolo urobené s Johnovými vokálmi. Bolo to lepené 2 roky. Bol to jeden z prvých kúskov, ktoré som urobil s mašinkou s názvom Lexicon Jam Man. Skutočne som to chcel urobiť, ale ako sme to mohli robiť s chlapíkom, ktorý opustil kapelu? Basák John Taylor opustil kapelu, aby pracoval na sólo projektoch. Tak som si dal slúchadlá, počúval inštrumentálnu verziu a spieval melódie. Na tretíkrát som cítil, že som to trafil. Vrieskal som, „dajte to naspäť! Poďme s týmto!“ A dali sme celú novú slohu a refrén, uchrániac starý most. Nikdy predtým som tak nepracoval a to bolo úžasné.

Ako boli zmontované do celku gitarové pesničky?

WARREN : Väčšina mojich gitár bola hraná na viac stôp,. za použitia mojich efektov a krabičky Jam Mans, čo sú vlastne samplery. Vytvoril a napísal som pesničku a prišiel som všetkými dôležitými časťami a ozvučeniami, vrátane sóla. Natiahli sme ich do počítača cez DATku a ja som doslova hral aranžmány k sprievodným bicím, ktoré sme urobili. John Taylor opustil skupinu, takže ja hrám aj basy. Tak vznikol celý rytmus pesničky a potom sme robili klávesy. Mali sme zoskupenie rôznych zvukov. Veľmi rád robím gitary so speaker simulátormi, nemám problém dostať rôzne divné zvuky. Pracovať v nízkych úrovniach s monitormi v štúdiu neubližuje intonácii. Myslím, že keby som skutočne potreboval tak veľa zosilňovačov, išiel by som do štúdia, ale stavím sa, že to čo som chcel, som dostal tu. Používam Palmer simulátory PDI-03, PDI-05 a -09. Fungujú v pohode, obzvlášť pri náročných spracovaniach

Ako nahrávate basu?

WARREN : Idem priamo cez predzosilovač Soldano do jedného z Palmerov, a funguje to dobre. Príležitostne používam DigiTech GSP procesor.

Zdá sa, že došlo k vedomému rozhodnutiu neeliminovať každý kúsok špiny a sykotu na albume. Na pozadí niektorých štruktúr počuť niečo ako „vymývanie štrku“ ako napr. v So Long Suicide.

WARREN : Myslím, že každý má dosť sterility. Myslím, že mnoho nad-produkovaných albumov vzniklo v neskorých 80tych, tak čelme tomu – zvuk je dobrý! Ak toto je ten správny druh zvuku.

NICK : Robili sme veľmi analógovo. Veľa počiatočných nahrávok bolo digitálnych, potom sme ich prerobili na analógové. Gitary boli nahrané analógovo, a taktiež aj veľa bicích.

WARREN : Jedna vec, ktorú znovu nepoužijeme je Dolby Surround. Nepotrebovali sme to. A mali sme problém z transferom vecí, dekódovanie, aby sme mohli poriadne pracovať bolo jedným zo zádrhelov. Zabudnime na to. Prineste zvuk! (smiech)

NICK : Momentálne som skutočne na tom, že mi chýba vinyl. Urobil som dosť desivý experiment len pred niekoľkými týždňami. Prehrával som CD vedľa vinylu a bol som veľmi šokovaný tým, čo som počul. Mám na mysli hrejivosť vinylu a hĺbky na spodnom konci boli veľmi pozoruhodné. Takže si myslím, že naša vedomá snaha vrátiť sa naspäť k starému analógovému zvuku mala správne dôvody. Chceli sme priniesť hrejivosť späť do hudby.

WARREN : Myslím, že raz vytvoria krabicu, alebo nejaký integrovaný software v CD prehrávačoch, ktorý dodá naspäť niečo zo strateného  hrejivosti. Som za pohodlnosť CD a minidiskov; zapneš ovládač a užívaš si.

NICK : Dokonca aj z hľadiska syntezátorov, vrátil som sa k tým, ktoré som použil na prvých 2 albumoch. Doslova tie isté – tie, ktoré sa mi stratili, išiel som a kúpil som na synth aukcii a im podobné. Použil som Roland Jupiter-8, Prophet-5, Roland System 100 a Jupiter-4. Mám malý Synthi AKS v kufri, ten som použil na Silva Halo. Dokonca som znovu kúpil Wasp, s ktorým som si užil veľa srandy. Počuť ho na „Undergoing Treatment“. Veľa zvukov perkusií je práve Wasp.

WC. Vlastne sme vykopali syntezátorový hrob (smiech)

Bude Medazzaland vydaný na vinyle?

Ano, bude..... niekde. Dúfam, že v Amerike, ale.... (nikdy sa tak nestalo – pozn. dd.sk)

Nick, hráš naživo alebo sekvensuješ s MIDI v súčasnej dobe?

NICK : Ach, to záleží od nálady v akej som. Obvykle aj tak beží počítač. Urobím niekoľko živých prechodov a nechám to, čo sa mi páči. Mohli by sme nechať celé prechody živé alebo vybrať časť a zoslučkovať ich a urobiť iné prechody cez ne.

Robíš niečo s počítačom?

NICK : Robieval som všetko sám s elektronikou, ale keď sme prešli obdobím Fairlight/Synclavier, najal som chlapíka menom Mark Tinley, aby sa staral o programovaciu stránku veci. Môžem sa sústrediť na muziku, a ak mu dám 20 vecí urobiť za minútu, samplované slučky alebo čokoľvek, má ich urobené než napočítaš do 59. Skutočne ma oslobodzuje k hraniu, aby som mohol prísť s nápadmi a neobávať sa o technológiu. Používali sme Apple Mac na albume s Pro Tools softwérom a Emagic Logic Audio.

WARREN : Teraz robíme zmeny na PC. Máme 16-track audio systém, ktorý používame k príprave blížiacich sa vecí naživo. Mark ovláda počítač a obvykle je to práve Nick a ja, ktorý sedia na gauči a hovoria „Posuň to trochu sem“

Jedna vec, ktorú som si všimol na celom Medazzaland bol široký rozsah vokálovej úpravy. Simonov hlas znie odlišne v každej pesničke. Aké mikrofóny používate a ako ste pracovali s hlasovými linkami?

NICK : Použili sme len jeden mikrofón a to Calrec Soundfield MkIV. Je celkom pozoruhodný, dá sa nastaviť mnoho rôznych zvukov. S ním sme nahrali všetky sample, Simonove vokály, akustické gitary ...... čokoľvek, čo bolo spravené s našom štúdiu.

WARREN : Je to úžasný mikrofón. Myslím, že je potrebné mať jeden úžasný mikrofón, jeden dobrý valve mikrofón v štúdiu. Pomôže to zlepšiť mnoho vecí.

NICK : Samozrejme, vo veľkých štúdiách, kde sme robili bicie, sme mali väčší rozsah mikrofónov.

Sú nejaké zvláštne procesory, ktoré radi používate na vokáloch? Máte skutočne pekné kúsky na celom Medazzaland.

NICK : Ach, áno. Je práve znovu ten čas, aby sme sa dostali naspäť k spracovaniu. V neskorých 80tych a začiatkom 90tych rokov sme sa sústredili na niečo čistejšie a ja som išiel úplne naspäť inou cestou. Simon má skutočné bohatý hlas a dokáže ustáť veľa premien. Napr. na „Undergoing Treatment“ je odlišný efekt v každom riadku. Vokálové morfy od riadka k riadku - urobili sme to veľmi schizoidné. Máme ten malý box, ktorý, zdá sa, nikto nemá rád a ktorý Anthony a Bob St. John milujú - Lexicon Vortex. Určite má svoje vlastné cítenie. Niečo ako Roland Dimension-D v 90tych.

WARREN : Myslím, že čo sa však týka gitary, je to absolútne nanič. Keď to obídeš, prinesie to ten hrozný eq a zruinuje ti to zvuk. Rozprával som o tom s výrobcom, aby som sa pokúsil nájsť cestu skutočne to obísť a dostať to zo signálu. Na vokály milujem Urei compressor/limiter [Eventide UltraHarmonizer] 113000 alebo H4000, AMS odraz a oneskorenie. Pre gitary vždy používam H4000, milujem Sony HR-GP5 and the Zoom 9050 a samozrejme Jam Man. Vrátil som sa k starým stompboxes. Whammy pedále, staré ADA Flanger pedále – mám 2, jeden s pekným lemovaním a na druhom môžem poťahovať gombíky (?), aby som dostal radikálnejší zvuk. Mám MXR Phase 100, ktorý je skutočne fantastický.... musím mať 60, 70 palcov stompboxov po podlahe (smiech). Veľa stepujem. Potrebujem ten rozsah tónov. Používam Bradshaw switching systém na mojich prepojeniach efektóv, takže nevzniká zvukový nárast (koncentrácia) z ich zapájania dohromady. Nulový problém. On používal [Rocktron] Hushes, ale teraz už ich nepotrebuje. Ale stuff na prednom konci je jednoducho skvostne prepojený do dvoch ADA Flangersov, Phase 100, vibrato, Whammy pedal, 3 fuzzes a wah. Myslím, že znejú úžasne.

Páčil sa mi Beatlesácky vokálny zvuk na „Michael, You've Got A Lot To Answer For“.

WARREN : To bol sprievodný vokál. Simon sedel a spieval do clicku. Sadol som si vedľa neho, hral akustickú gitaru, aby som mu pomohol, a on spieval, aby dosiahol správny pocit. Nikdy by sme nedosiahli lepší vokál. Ten spôsob spievania s gitarou bol jednoducho perfektný. Keď vznikla celá pesnička, nič nebolo čistejšie ako ten prvý prechod. Vokály sú najdôležitejšou vecou, osobnosť. Nemôžeš len spievať, musíš by v pesničke osobnosťou. Simon sa skutočne veľa naučil, je to pre neho nový závan.

Páčia sa Simonovi bizarnosti, ktoré robíš do jeho hlasu?

(smiech) No jasné, miluje ich. Tiež si skutočne užívame použitie DigiTech Studio Vocalist, ktoré bolo použité na niekoľkých veciach Duran Duran albumu, ale je to veľký kus z TV Manie.

Stručne ste sa zmienili o rnahrávaní bicích vo veľkých štúdiách. Boli bicie nahraté potom, ako bola spravená kostra pesničiek?

NICK : Tie skoré pesničky, kde hral Steve Alexander, boli robené tradičnejšie – začali sme s basmi, bicími a rhythm gitarou. Ale neskôr, obzvlášť čo sa týka bicích Anthonyho Resta, sme mali tendenciu pracovať s našim vlastnými trackmi, počítačom a bicími. Potom sme pridali jeho bicie časti a slučky a v závislosti od pesničky sme sa mohli zaobísť s našim sprievodným trackom. Na „'Michael, You've Got A Lot To Answer For“ hral Anthony presne to, čo mal počítač, ale so živým pocitom, ktorý tomu chýbal, takže nebolo potrebné držať počítačovú časť.

WARREN : Žiadna pripomienka k Stevovi, ale veci, čo robil na začiatku, ktoré sme mali na pracovnej páske s tými asi 18 pesničkami, skutočne zneli zastaralo, a veľmi málo z toho bolo na albume. Anthony, ktorý s Bobom mixujú, majú úžasný zmysel pre rytmus a ja verím v jeho schopnosti a výber. Ak mu pošlem sprievodný track, ktorý som tu spravil, vníma pocit, ktorý som chcel, a vlastne nahrá a pridá bicie počas mixovania. Veci, ktoré robil Steve, Anthony zmodernizoval s looping triggering novými samplami, atd. Rád sa prekvapím. Rád ich nechám spracovať bicie a urobiť čokoľvek, a potom vidím, či sa mi to páči. Najlepšie je, keď pracujú v Londýne – nie je optimálne, keď my sme v Londýne a oni na východnom pobreží USA, pretože potom musíš odosielať tam a späť DATky na odsúhlasenie.

Občas máme problémy, ale v zásade je to výborné. Trvalo mi istý čas zvyknúť sa na prácu týmto spôsobom. Keď som v štúdiu s kapelou naživo, môžeme to spolu urobiť veľmi rýchlo, ale osobne som šťastnejší s výsledkami práce spôsobom, kedy ukončíme pesničky, dáme veci dohromady a bicie Anthonymu. Je to vyrobené doma, modernejšie, a viem,že výsledok bude taký, aký chcem tu. Mám na mysli Ordinary World a Come Undone (z Wedding Albumu) boli urobené tu a už sa akurátnejšie nedajú spraviť. Čo sa týka Ordinary World, dali sme všetko dohromady tu a Steve Ferrone súčasne nahral bicie v londýnskom štúdiu - ale na Come Undone, ktoré bolo celé urobené tu, nie sú žiadne živé bicie.

Môžete nám povedať viac o TV Mania, a nasledujúcich projektoch?

NICK : Warren a ja sme spolupracovali na nejakých nápadoch – určitý čas sme hovorili o totálne odlišnom druhu projektu od Duran Duran. Začali sme s elektronickými pesničkami, ktoré sa ukázali ako dobré. Prešlo to k myšlienke o extrémne modernej cyber-mydlovorockovej opery. Napadol ma názov : Znudený Prozacom a Internetom? (smiech) A na tom som postavil celý príbeh, a Warren a ja sme to dali dokopy počas minulého roku a pol. Vzniklo z toho niečo strašidelné. Budú tam 3 singlové albumy a to vytvorí celý kus. Prvý album je hotový a na druhých dvoch pracujeme bok po boku a majú ešte dlhú cestu. Dúfame, že celý projekt bude hotový za 18 mesiacov. Je to veľmi vzrušujúce. Má to príbeh, postavy, všetky druhy zvláštneho pozorovania o modernej rodine, ktorá sa pokúša odolať náporu technológie, značkových drog a podobne.

WARREN : Na albume veľa spievame, Nick prostredníctvom Studio Vocalist a ja spievam priamo. Nickova frajerka spieva. Väčšina vecí sú sample z telky. Pripojili sme speváka Neila Corhilla zo skupiny Delicatessen, ktorý bude robiť pre nás nejaké veci na neskoršom albume a pár ďalších hosťujúcich spevákov.

Existuje niečo, o čom by mala naša čitateľská verejnosť premýšľať pri svojich vlastných projektoch – niečo, čo ste sa naučili v nedávnej práci a je pre vás veľkou pomocou?

WARREN : Uistite sa, že to znie dobre na akustickej gitare. Potom to môžete obliecť akokoľvek, ale musíte začať s niečím dobrým. Je dobré, ak sa dá, mať niekoho obsluhujúceho počítač. Ja uprednostňujem obsluhovať nástroje a mať niekoho ďalšieho. Je to, samozrejme, otázka peňazí, ale ak robíte platňu vo svojom dome, skutočne cítim, že je potrebný inžinier a programátor. Možno sa vám podarí zohnať niekoho dobrého a keď si predstavíte, čo ste ušetrili za čas v štúdiu, stále máte náskok. Toto pomáha sústrediť sa na vznik čo najlepších pesničiek.

NICK : Myslím, že najdôležitejšia vec na štúdiách starostlivý výber vybavenia a skutočne prispôsobiť štúdio, aby vyhovovalo vašim potrebám. Koľko potrebuješ pesničiek na hard disku, akú veľkú má mať pamäť sampler, aký veľký pult, ktoré mikrofóny? Dajú sa deliť stopy ak musíš, koľko strojov potrebuješ? Pre nás bolo kľúčové mať veľa analógu a processing power. Rád mixujem drahé efekty so skutočne lacnými, hrozné flangers a wah-wah pedály. Je to experimentovanie a nachádzanie nových zvukov v štúdiu, ktoré sú pre mňa skutočne výzvou. Je toľko vecí, ktoré sa dajú robiť v štúdiu, toľko možností. Experimentovanie je radosťou, posunom vpred, TV Mania veci boli úplne odlišného myslenia než Duran Duran, a z toho sme urobili Blondie pesničky, úplne odlišné. To je ďalšia úžasná vec na nahrávacích štúdiách,tam si môžeš dovoliť uvidieť, čo dokážeš dosiahnuť, vyskúšať veci. Môžeš povedať, „Hmm, neviem, či toto bude fungovať“, ale nikdy to nezistíš, kým nevyskúšaš.

Posledná otázka: Vyliečia niekedy doktori túto klamnú predstavu grandióznosti?

NICK : (smiech). Pochybujem. Úprimne pochybujem o tom. Myslím, že Duran Duran vždy trpel na extrémnu schizofréniu. Záleží to od toho, ako sa cítime, keď sa každé ráno prebudíme. Každý deň je pre nás novou cestou.

WARREN : Nie, ak sa stále snažíš vylepšiť sám seba. Nevnímam to ako klamnú predstavu grandióznosti. Simonov druh pohľadu na veci je lyrický. Pozerám na život ako hudobník a skladateľ by nikdy nemal byť niečím, s čím si spokojný. I keď si myslíš, že to čo si práve urobil je výborné, vždy je priestor na rast. Je to celoživotná cesta.

Interview by Mike Metlay
Translated from www.lizardkingduran.com