Zvláštne na Simonovi Bonovi je to, na koľko iných ľudí sa podobá. Alebo na koľko iných ľudí sa podobal. Keď "Planet Earth" vyniesla v 1981 Duran Duran na prvú priečku v Top of the Pops objavov, Le Bon vyzeral ako upadajúci Elvis Presley - nevinné lanie oči, našpúlené pery a detská bacuľatosť. Oveľa neskôr, dlho po ére New Romantic, ktorej meno spomínajú v piesni ujdúc cestu od červených trákov, čierneho oblečenia a bieleho soulu, Simonovi narástli vlasy a bol skôr robustný než bacuľatý. Letmo začal pripomínať Jima Morrisona. Dnes, štíhlejší a s pribúdajúcimi vráskami, vyzerá pozoruhodne ako filmový herec Malcolm McDowell. Pre muža, ktorý strávil väčšinu dospelého života tým, že sa pokúšal vyzerať viac ako Andi McDowell, je tento nábeh k mužnosti veľkým krokom.

Vedúc VOX cez labyrint a divoko prepychové šatne LA Universal Amphitheatre, popri jazdcovi z čias neskorého rímskeho úpadku a vani veľkosti malého bazéna, LeBon zostáva takmer heroicky staromódny. Prichádzame do miestnosti, v ktorej nie je nič, len obrovský biely kožený gauč.

"Pozrite sa na to!" lapá dych. "Je to také 80s! Je to také Dynasty! Je to také...ja!". Skočí na pohovku a rozvalí sa na ňu naaranžujúc sa ako keby bol Ava Gardner. V dobe, keď rocková hudba je jednoduchá, drsná, nie nezmyselná a rockové hviezdy sú pragmatické a mužné, Le Bon sa zdá byť exotický viac než kedy predtým. Ešte aj ležérne strnisko, džínsy a neblýskavá kožená bunda - nemôže si proste pomôcť. Za nami stojí drobná a nezameniteľná postava Nicka Rhodesa ktorý sa nikdy nevzdal toho, čo kedysi nazval závislosťou na make upe. Hľadí uprene na LeBona "Simon, bože môj, čo to piješ?"

LeBon drží pohár plný hustej zelenej tekutiny, ktorá vyzerá, páchne a rozhodne aj chutná ako keby to bolo uvarené z rozdrveného odpadu z kosačky na trávu. "Wheatgrass", hovorí. Tento obilný nápoj je jediná odporná vec na lídrovi Duran Duran. Je tam, pretože hoci Simon miluje drink a, Ježiš, môže aj piť - je v neustálom ohrození zdravia. Pšenica slúži ako jeho preventívny protiliek na rozmarný život, ktorý s potešením stále vedie. Rhodes si pre seba nesie pohár červeného vína. Ako by ste aj očakávali od tichého, intelektuálneho keyboardistu, nerád pije nadmieru. Usŕkava si svoje víno ako keby sa hlboko zaujímal o jeho vyzretosť.

Nie po prvýkrát je VOX zaskočený tým, ako veľmi dvaja zostávajúci zakladatelia Duran Duran stále vyzerajú a správajú sa ako Duran Duran. Ich súčasníci sa stratili alebo rozdelili (Spandau Ballet, Soft Cell, Haircut 100), rozhádali (Depeche Mode, pred comebackoví Bunnymen) alebo sa zmenili tak, že sa už nedali rozpoznať (U2, George Michael). Duran Duran sa ukázali ako prispôsobiví, posúvajúci sa s časom dlho potom ako sa prestali vymedzovať, ale zostávajúci v zásade nezmenení.

Basák John Taylor, ktorý teraz z DD odišiel, raz tvrdil, že Duran Duran boli chápaní ako kríženec medzi Sex Pistols a Chic, a počas ich premenlivej histórie zostali oddaní tejto predstave.

Samozrejme, ak by buď Sex Pistols alebo Chic prežili dosť dlho aby urobili nahrávku tak nešťastnú a pomýlenú ako ´Thank You´, kolekciu koververzií od DD, potom by ani ich mená nestáli za vzývanie.´Thank you´ obsahovala nesúrodé a nevhodné snahy o ´White lines´ od Grandmaster Flash, ´Lay Lady Lay´ Boba Dylana, `I Wanna take You Higher' od Sly Stone a najšokujúcejšiu zo všetkých, fantasticky šialenú, country ovplyvnenú `911 Is A Joke' prevzatú od Public Enemy. A predsa, v retrospektíve sa album zdá sa byť dokonca okúzľujúci. Čo je niečo, čo sa nedá povedať o podobnej snahe Tonyho Hadleyho v minulom roku, alebo dokonca o ´Pin Ups´ Davida Bowieho, ktoré im pravdepodobne ako prvé vnuklo túto myšlienku. Možno je to preto, že sa sami neberú úplne vážne. Alebo snáď tým, že naozaj majú rozsiahly repertoár nezabudnuteľných pop songov, ktoré sú ich vlastné a dokonca aj dnes, ako aj na ich novom albume `Medazzaland', sú schopní vytvoriť čísla ktoré môžu stáť vedľa tých najlepších z ich doterajšieho katalógu. Nové nahrávky znejú ako Rio 90tych rokov - produkované s množstvom výrazných gitár, tanečných taktov a syntetických úderov.

"To je určite spôsob ako sme to videli", vysvetľuje Rhodes neskôr. "Cítili sme že keď sme vyberali skladby, ktoré sme chceli hrať naživo, mali by sme sa vrátiť k prvotným veciam, lebo sa skutočne dobre hodili k materiálu na novom albume."

V zásade, vedia písať melódie - to vždy pomôže. Ale Duran Duran nikdy neboli takí jednoduchí. Originál Duran Duran Le Bon, Rhodes a traja nesúvisiaci Taylorovci, John, Andy a Roger - tí všetci sa stretli v Birminghamskom klube s primerane absurdným názvom Rum Runner. Klub bol považovaný za provinčného príbuzného londýnskeho klubu Blitz, ktorý v tom čase určoval scénu a priťahoval výstrednú spoločnosť. Bowieho klon Martin Degville (neskôr žalostný Sigue Sigue Sputnik) a punkovo soulový chlapec Kevin Rowland (Dexys Midnight Runners) boli medzi tými, ktorí pózovali, zatiaľ čo Rhodes hral nahrávky od Bowieho, Kraftwerku a Joy Division stojac bez pohybu za gramofónmi tým istým spôsobom ako stojí dnes za stenou zo syntetizátorov. Rhodes a John Taylor oslovili Le Bona, aby sa pripojil k ich kapele, ktorú Rhodes pomenoval podľa postavy zo svojho obľúbeného filmu Barbarella.

Punk bol na svojom konci ako veľmi krátke vodítko (reťaz) a rozdelil sa na dve odlišné a vzájomne nepriateľské tábory. Boli kapely ako GBH a The Exploited, ktoré založili celú svoju existenciu na refréne z `White Riot' od The Clash. Potom tu boli peacock punkeri, zrodení z trendu umeleckej školy Malcolma McLarena/Vivienne Westwoodovej, ktorí podporovali hermafroditný vzhľad a opovrhovali buranským machizmom rozvíjajúcej sa Oi! frakcie. Bolo to, akoby sa každý zobudil z punkovej party s príšernou opicou a nemohol celkom usporiadať svoje myšlienky, čo urobiť s nasledujúcou dekádou. Súčasne existovali revivali pre mod, skinhead, ska, heavy metal a soul. Klubová scéna bola tak nesúrodá/rôznorodá, že prechádzanie z jedného miesta na druhé bolo ako ísť do úplne iného mesta.

Peacock punkeri boli zapojení v pochybnom a, spätným pohľadom, smiešnom flirtovaní s Nazi symbolmi, zatiaľ čo staré kapely sa zdali byť oddané nacizmu vo veľkom. "Boli to veľmi zvláštne časy", spomína LeBon "a myslím, že nikto z nás nemal tušenie čo sa dialo. Napríklad Nazi záležitosti vznikli z fascinácie Berlinom Christophera Isherwooda a z faktu, že tam žil Bowie. Myslím, že to bolo neškodné, ale všetkých to osprostilo. Factory records používali fašistickú a futuristickú grafiku, mali ste Hazel O´Connor páradne pochodujúcu dokola a potom The Skids vydali ich album `Days In Europa', ktorý mal nacistický olympijský plagát ako obal. Žiadny z nich by dnes nemal úspech. "

V roku, keď sa k moci dostala Margaret Thatcher, peacock punk, neskôr známy ako Blitz Kids a nakoniec New Romantics , fráza vytvorená Robertom Elmsom - vyhral. Ľudia, ktorí si len pred rokom alebo ešte skôr pod prísnou vládou labouristov obliekali proletársku módu - otrhané džíny, pracovné topánky, dobité kožené kabáty - všetci sa zrazu pokúšali vyzerať ako vyčesaní školáci. Thatcherovej éra pozoruhodného konzumu ešte len mala prísť, ale New Romantics sa správali akoby to už bolo. Či nakupovali v Boy alebo v Oxfam, nakupovali odevy v ktorých chodili do klubov a pili na ex Buck´s fizz. (mixovaný nápoj zo šampanského a pomarančového džusu-pozn.prekl.)

"Frázu ´New Romantic´ som čítal v NME a skutočne sa mi páčila, tak som ju použil v ´Planet Earth´", hovorí Le Bon. "Nikdy som sa nezamýšľal, že by to mohol byť názov pre hnutie. Jednako, ako sa názvy menia, viem si predstaviť aj horšie. Ale nikdy sme neboli ´Thatcherites´. V skutočnosti sme celé 80.te roky strávili mimo Británie, na turné. Nemali sme čas rozmýšľať o britských politikoch. Takmer nikdy sme tam neboli. Ale chápem to. Viac než čokoľvek to spôsobilo ´Rio´video - jachta, koktaily, karibské slnko".

"Zábavné je", hovorí Rhodes, "že to vyzerá akoby sme sa úžasne bavili, ale bolo to hrozné. Nebol ani jeden z nás, kto by sa nedovracal pri tom natáčaní."

Rovnako ako ich skladby, aj videá DD, či už dobré alebo zlé, sú obvykle nezabudnuteľné. Vo `Wild Boys' bol LeBon tak trochu nepravdepodobne vyzdobený ako Mad Max pripútaný trpaslíkmi k obriemu kolesu, ktoré ponáralo jeho hlavu do umelého jazera pri každej otáčke. V `Hungry Like The Wolf' sa zakrádal ázijskou džungľou ako Indiana Jones hľadajúc aftershow party, zatiaľ čo zvyšok kapely prehľadal kvôli nemu celé mesto vrátane miestnych krčiem. A vo videu k `A View To A Kill', duranovskej excelentnej Bond téme, sa Simon vlastne stal Jamesom Bondom a urobil to tak presvedčivo, že ste mali pocit, že to je filmová úloha po ktorej najviac dychtil.

"Máte absolútne pravdu", šibalsky pripúšťa LeBon, "bolo to najbližšie tomu, čo som kedy chcel dosiahnuť. - hrať Jamesa Bonda - a nemienil som prepásť príležitosť. Ten mal prácu - dievčatá, zbrane, dômyselné vynálezy, autá. Mohol robiť čokoľvek. Čítaval som knihy o Bondovi ako dieťa a myslím, že boli skutočne sexi. Vždy som chcel byť Bond."

Ale niečo bolo aj na tom byť New Romantic. Predtým než sa vôbec stali hviezdami, správali sa, akoby nimi už boli. A keď prišla sláva, obzvlášť Duran Duran sa toho chopili ani tak nie s radosťou, ako vyslovene s chtivosťou. Dokonca aj dnes, LeBonove prvé slová na adresu VOX keď natiahol ruku na pozdrav boli: "Nie ste radi, že sa môžete stretnúť so skutočným živým členom DD?"

Nikdy by ste o ňom nemohli povedať, že stojí nohami na zemi, ale už vôbec nie, že je namyslený. Čo sa toho týka - ani Rhodesa alebo dlhoročného gitaristu Warrena Cuccurulla. Keď Warren elegantne vykročí z Hotela Mondrian, pozoruje nádvorie trblietajúce sa v ľahkom daždi.

"Pripomína mi moje drogové dni", hovorí, zízajúc na chodník. "Býval som tu blízko, v tomto špinavom malom pivničnom apartmáne. Bol som stále "vo výškach", trávil som svoje dni spaním a sexom. Ja a moja priateľka sme boli v Golden Shower, trávili sme všetok čas tým, že sme močili jeden na druhého ale nemohli sme si priniesť gumenú pokrývku, tak sme si zvykli ten prekliaty matrac zakaždým len otočiť. Moja domáca si myslela, že som úžasný až kým som nevypadol a nezacítila ten zápach." Tiež spôsob, ako sa predstaviť. Ale je to veľmi duranovské - otvorenosť, anekdoty a ležérny šarm, ktorý sa nezhoduje s obsahom slov. VOX vyzerá šokovane, LeBon vyzerá pobavene, ani trochu ho to nešokuje.

Má vľúdnosť, ktorá jeho statusu celebrity dodáva výraz ľahkosti a prirodzenosti. Je to ako keby, vediac že sa narodil pre slávu, mal pocit, že nemusí nič dokazovať. Paradoxne, práve preto je možné ľahko s ním vychádzať. Vracajúc sa zo show v San Diegu do LA zastavili sme sa v hypermarkete pri diaľnici kúpiť zopár pív. Skúmajúc dlhý sklený chladiaci box, VOX si náhle všimne LeBonov odraz na dverách chladničky. "Neberte americké pivo, vezmite Beck alebo také niečo", hovorí hladkajúc si bradu.

Ostatní noční nakupujúci si všetci šomrajú: "Je to Simon LeBon? To je Simon poje..ný LeBon."

Vykladáme pivo na pult a chlapec nie starší než 17 rokov nám oznamuje, že je neskoro kupovať alkohol. "Ste Simon LeBon?", pýta sa. "A pomôže to?", pýta sa Simon.

Mladík potrasie hlavou a Simon len pokrčí ramenami, akože to je v poriadku. Je to OK. Mladík sa okamžite uvoľní.

"Ste moja obľúbená kapela."

Pravdepodobne nebol na svete, keď Duran Duran vydal `Planet Earth'.

"Vďaka, kamarát", hovorí Simon.

A, tak ako sú neznámi ľudia úplne bez rozpakov v jeho prítomnosti, tak je on úplne v pohode s tými, ktorí sú oveľa väčšie hviezdy než on. Zoznam hostí na losangeleský koncert vyzerá ako odovzdávanie Oscarov - Bruce Willis, Steve Buscemi, Cindy Crawford a zástup menších celebrít - a aftershow party je pravá LA dekadencia. Zdá sa, že musíš byť filmová hviezda, šesť stôp vysoká blond modelka alebo transvestita, aby si sa dostal dovnútra. Ako sa tam dopekla dostal VOX je záhada. Transvestiti prišli všetci ako Madonna a ich hlavný námet na konverzáciu je skladba z prvého albumu DD s názvom `Friends Of Mine'. Hovorí o úteku z väzenia londýnskeho kriminálnika George Davisa v 70tych rokoch, a refrén skladby "Georgie Davis is coming out", udivuje pseudo-Ciccones - kto by mohol byť ten odvážny Georgie, a prečo je vyvolený - aby sa nakoniec zhodli na jeho homosexuálnej orientácii.

LeBon sa zatúla k VOX: "O čom s Vami hovorila "Madonna"?"

Simon : "Chcela vedieť, či George Davis je gay. A potom chcela vedieť, či by sa mohla vrátiť do našich hotelových izieb a vyšťať sa nám do úst".

"Čo, ten veľký, tučný, vysoký so strniskom, nazývaný Mike?"

"Nie, ten čo skutočne vyzerá ako Madonna".

"Ok, potom to nie je také zlé".

Zo všetkých skladieb, ktoré dnes večer DD hrali, `Friends Of Mine' je jedna z mála, ktoré sa vracajú k ich punkovým koreňom. Bola zahratá s intenzívnou divokosťou, bolo vidieť Simona nakláňajúceho sa nad obecenstvom ako by sa ich chystal opľuť a Warrena Cuccurulla drviaceho svoje trojakordové "white noise". (White noise je zvuk všetkých frekvencí počuteľného rozsahu majúcich rovnakú intezitu - pozn.prekl.) Na rozdiel od mnohých amerických gitaristov, a navzdory svojmu hudobnému rodokmeňu začínajúcemu niekde u Franka Zappu (so Zappom sa dal dohromady keď mal 17 a hral na legendárnom `Joe's Garage' albume) nemá čas na pôžitkárstvo a trápne upútavanie pozornosti. Vďaka nemu Steve Jones vyzerá ako Eddie Van Halen. Skladba prichádza úplne na chvoste zoznamu, ktorý zahrňuje staré (`Hungry Like The Wolf , `Planet Earth', `Girls On Film) nedávne ("Ordinary World", "Come Undone") a ešte nevydané ("Electric Barbarella", "Big Bang Generation"). Zábava vrcholí keď Simon "fajčí" svoje prsty, ak niečo také je vôbec možné (Simon samozrejme dokázal, že to tak vyzerá). Do konca šou je javisko pokryté útržkami nohavíc, tričkami a inými odpadkami ako po karnevale.

Amerika, na rozdiel od Británie, nikdy celkom nezabudla na DD. Ich posledný, rovnomenný album, teraz už tri roky starý, obsahoval singel No1 `Ordinary World', nahrávku, ktorá sa zdala byť piesňou o láske, ale v skutočnosti bola napísaná o priateľovi LeBona, ktorý zomrel na predávkovanie heroínom. Hraná naživo, bolesť bola očividná.

Teraz všetci na party tvrdia, že to bol najlepší koncert aký v živote videli a, použijúc dokonca obvyklú šoubizovú nadsádzku, mali skutočne formu. Filmové hviezdy, modelky, mužské Madonny, a nevysvetliteľný contingent US námorníkov - každý bol unesený.

Zo všetkých celebrít blízkych kapele, najvýznačnejšie vzhľadom k neexistencii je meno Michael Hutchence. Je to sotva pár dní, odkedy našli jeho telo v hotelovej izbe v Sydney. On a LeBon boli dlhoroční alkoholoví parťáci a pekelní chlapíci. Na novom albume je skladba s názvom `Michael, You've Got A Lot To Answer For', ktorá bola nahratá ešte pred Hutchenceovou smrťou, a, napriek vyčítavému tónu v jej názve, je to láskavá pocta množstvu skvelých nocí, ktoré spoločne strávili.

"Bol úžasne zábavný, nádherný, jemný muž, ale týmto spôsobom vás len dostal do problémov," hovorí LeBon. "Chodil som s ním von a kvôli nemu sa diali tie najbláznivejšie veci. Nebudem viac hrať túto skladbu naživo. Pochybujem, že ju vôbec budeme ešte hrať." Informácia o jeho smrti dorazila v druhej tretine amerického turné DD, a zdá sa, že je to jediná vec, ktorá dokázala Simona úplne rozhádzať. Spýtať sa na to je ako vyfackať šťastné dieťa. Vyzerá nervózne a vydesene.

"Vedel som, že mal problémy s deťmi. Vedel som, že mal problémy s Bobom (Geldof). Ale nikdy by ma nenapadlo, že si kvôli tomu vezme život. Vôbec nevyzeral ako ten typ. Tuším už teraz viem, že niečo ako typ neexistuje. To, čo ma na tom skutočne bolí je, že veríš, že niekoho naozaj dobre poznáš a že sa na teba obráti ak bude potrebovať pomoc. Ale ľudia majú tieto tajné životy, tieto skryté životy, ktoré nie sú zvonka viditeľné dokonca ani ich najbližším a najdrahším. Ešte stále som o tom nehovoril s Paulou (Yates). Skúšal som, ale zrejme je veľmi zaneprázdnená." Potrasie hlavou. "V skladbe je časť kde ho žiadam, aby mi zavolal kedykoľvek, keď bude mať problémy. Rovnako princezná Diana, nepoznal som ju príliš dobre, ale poznal som ju. Jej smrť mnou otriasla. Uvedomíš si, aké sú veci krehké."

Boli ste jej obľúbená kapela, však? "Tak to povedala. Rád by som si to tiež myslel".

Hutchenceovu smrť nasledovali ďalšie zlé správy - Warrenov otec, ktorý bol už nejaký čas chorý, tiež zomrel.

"Každý súhlasí, že to bolo veľkolepé turné, ale tieto veci, tieto blesky z jasného neba, ťa môžu položiť ak sa necháš"

Divoké časy s Hutchenceom neboli pre LeBona výnimkou. V priebehu 80tych rokov, dekády, ktorá bola synonymom spotreby a výstrednosti, Simon a chlapci mrhali príliš všetkým čo mohli mať v rukách. Sláva si vybrala svoju daň. Po únavnom interview pre Guitar magazine, v ktorom opísal Simona ako tučného a neschoponého spievať, bol Andy Taylor viac-menej prinútený zbaliť si svoje veci a vypadnúť.

"Bolo to úplne šokujúce," smeje sa LeBon. "Andy a ja sme boli noví chlapci, poslední, ktorí sa ku kapele pripojili, a ani jeden z nás nebol z Birminghamu, cítil som, že mám k nemu veľmi blízko. A on potom zrazu hovorí všetky tieto strašné veci o mne. Na svoju obranu povedal, že to bolo zle citované, ale nemôžem tomu uveriť, pretože dokonca ani ten najcynickejší novinár by si nemohol takto vymýšľať. Prepdokladám, že si myslel, že Guitar magazine nikto nečíta. Okrem hudobníkov."

VOX : Hovorili ste s ním o tom odvtedy?

"Áno. Myslím, že je to zlatý chalan. Len niekedy dokáže byť veľmi stupídny a toto bol prvý príklad."

A potom tu bol Roger Taylor, tichý, mierny bubeník, ktorý opustil, kapelu ešte pred Andym. Meteorický vzostup a globálny úspech, ktorý sedel LeBonovi, Rhodesovi a skupine, bol na druhej strane bezohľadný k Rogerovi. V neskorých 80tych utrpel totálne nervové zrútenie.

"Bolo pre nás ťažké poradiť si s tým. Je nevyhnutné pozrieť sa späť. Roger sa vždy zaujímal len o hranie na svoje bicie a trávenie času so svojou priateľkou, nikdy sa nestaral o ten zvyšok. V skutočnosti to všetko vlastne neznášal."

Nie tak dávno posledný z Taylorovcov, basák John, DD sexsymbol, odišiel aby nasledoval svoju ženu a dieťa do LA. "Mali by sme ho mať v okamihu späť," hovorí LeBon. "Myslím, že to znie nepravdepodobne, ale predsa, on sa vráti". Andyho a Johnov odchod uzavrel roky kokaínovej a alkoholovej závislosti. Duran Duran, ktorý nikdy nič nerobil len tak polovične, išiel na to tak, že to vyšlo z módy."

"Boli to prehnané časy, z každého možného uhlu pohľadu", pripúšťa LeBon. "Nikdy som nebol obzvlášť úspešný u dievčat v škole, takže keď sa kapela rozbehla, úplne som sa zbláznil. Skutočne som sa správal nerozumne."

Andrew Ridgeley raz povedal, že to, čo všetky obdivovateľky hľadajú, je ten najlepší, skutočný autogram (súlož -pozn.prekl.). Súhlasíš s tým?

"Aký krásny spôsob vyjadrovania," smeje sa. "Áno, myslím, že na tom niečo je. Možno je v tom tiež trocha energie. Ako keď s tebou zdieľajú nejakú časť energie, ktorou ťa obklopujú. V každom prípade som mal prekliato skvelé časy. Bolo úžasné kým to trvalo."

VOX : Čo drogy?

"Kriste", vzdychne. "Prisahal som svojmu právnikovi, že o tom nikdy s nikým nebudem hovoriť. Nebolo to take zlé ako sa domnievate a ja som nebol taký skazený ako niekto. Myslím tým, že som si užíval, ale nikdy som skutočne nestratil kontrolu. Nemyslím, že by som mal obzvlášť návykovú osobnosť, takže bol tam nejaký koks, ale nebol pre mňa tým najdôležitejším. A mal by som dodať, že to bol prevažne koks." LeBon tvrdí, že sobáš so supermodelkou Yasmin (hovorí, že sa do nej zamiloval v momente, keď uvidel jej fotku) bol kľúčovým pri zmene jeho spôsobu života.

"Pochopenie zodpovednosti je veľmi dôležité. Začal som sa viac starať o svoje zdravie, začal som si viac uvedomovať, že moje správanie môže mať zničujúce účinky. Už to viac nebolo len o mne. A narastá to čím som starší. Myslím tým, že nemôžeš viesť svoj život ako nejaký zblúdilý teenager."

V súčasnosti pšenica, červené víno, šampanské a pivo je to najsilnejšie čo si dá. Simon bicykluje, behá a tvorí, napriek tomu nie je v ňom nič z mentorujúceho reformovaného rockového zvieraťa.

"Nikdy som nebol príliš dobrý v radení ľuďom, ako majú žiť svoj život," pokrčí ramenami. "Takže ma príliš neteší, ak ľudia hovoria mne ako mám viesť ten svoj."

VOX : Predpokladal si vôbec, keď si hral `Planet Earth' v 81 že to budeš hrať ešte aj o 17 rokov neskôr?

Le Bon pokrúti hlavou. "Absolútne nie. Vidíš, nikdy som príliš nepremýšľal o zajtrajšku. Povedal by som, že to platí aj o zvyšku kapely. Žili sme z minúty na minútu. Myslím, že každý z nás intenzívne vníma prítomnosť a len zbežne si uvedomuje budúcnosť..."

DD stále znejú ako oni a správajú sa ako oni. V dobe, ktorá pozerá do minulosti aby zhudobnila prítomnosť, Duran nepozerá ďalej než do svojej vlastnej histórie. Prechádzajúc ich katalógy, vidiac ich, hovoriac s nimi, VOX si stale myslí, že "Duran Duran sú presne takí ako očakávate, že budú." Len ešte o čosi viac.

Translated from www.lizardkingduran.com