Na počesť 50tych narodenín Johna Taylora mi napadlo, že vytiahnem pásku s interview, ktoré som s ním urobil v apríli 1995, práve v čase vydanie Thank you – cover albumu, ktorý je známy tým, že magazín Q ho označil za najhorší album všetkých čias.

Predtým som Johna Taylora stretol už niekoľkokrát, avšak toto bola moja prvá príležitosť sadnúť si s ním takto zblízka. Bol som ... som veľký duranista. John Taylor je v mojom živote nejakým spôsobom už 26 rokov. Že aký veľký duranista? V hotelovej hale som od nervozity takmer zvracal. Bolo to prvé interview, ale nemalo byť posledné. Asi tak o rok neskôr som s ním robil ďalšie ... keď sa Taylor vybral na sólovú dráhu.

To je dôvod, prečo sa mi toto interview zdalo tak fascinujúce. Uskutočnilo sa vo veľmi zaujímavom a neistom čase histórie Duran Duran, keď nebolo všetko až také úžasné. Bolo to 3 roky po „Ordinary World“ a "Wedding Album". Kapela bola v roku 1992 na dne, no vyšplhala sa cez špinu a bola znovuobjavená svetom mainstreamu. Hudba bola dobrá.

Ale teraz tu bol rok 1995. Rebríčky Top 10 Billboard Charts boli zaplnené s TLC, Coolio, Boyz II Men a Mariah Carey. V Anglicku to bol Oasis, kapela, nad ktorou sa Taylor rozplýval. V osobnom živote jeho manželstvo s Amandou DeCadenet javilo známky napätia a pri našom rozhovore sa zmienil, že na turné išla iba do miest, v ktorých boli obchody Chanel. Tiež hovoril o tom, ako kapela pracovala na novej hudbe. Vtedy sme ešte nevedeli, že o dva roky neskôr, v r.1997, keď vyjde Medazzaland, John Taylor už viac nebude členom Duran Duran.

Po celý čas so mnou, bol kľudný, zábavný a veľkorysý.... dokonca aj keď som vytiahol moju fotku, keď som mal 10 rokov, stojac v Cannes vo Francúzsku pred realitkou s názvom „John Taylor“. „Viem, kde to je! To je na Croissette!“, vykríkol. Pokúšal sa vytlačiť môj palec, zakrývajúci roztopašníka v červených teniskách a v tričku, ktoré som ja volal „tričko Roger Taylor". „Môj, môj Mikala.....“, povedal so žiariacimi očami, „.... ako si sa veľmi zmenil.“ Ľahko sa zasmial.

THANK YOU : KURVA ČO?

A tak.... k Thank You. Och, úbohé Thank You. Čo za chaos to bol. Bola tam prerábka od Public Enemy, Led Zeppelin, Bob Dylan, Grandmaster Melle Mel, Sly & The Family Stone, Elvis Costello a The Doors. Viem. Môžete si pomyslieť: Čo kurva? Duran Duran? A robia „911 is a joke“? To vážne?“ ..... Treba však povedať, že ich vlastná coververzia – pôvodného „The Chauffeur“, Perfect Day od Lou Reeda a White Lines od Melle Mel boli dosť dobré.

"Každý týždeň v NME to bolo priebežná ako sranda až kým album nevyšiel“, povzdychol si, krútiac sa na stoličke. „A nakoniec, týždeň pred vydaním albumu mu venovali 2 stránky – 2 stránky!!!. Zavolali turné manažéra Led Zeppelin a požiadali ho, aby spravil recenziu skladby Thank You. Zavolali aj toho rap DJa a požiadali ho o recenziu na „911 is a Joke“. Myslím, že očakávali, že to bude zhodná porážka, ale nebola. I keď dokonca aj redakčný náhľad bol negatívny, nebolo možné poraziť skutočnosť, že niektorým ľuďom sa to páčilo.

Thank You malo byť Duranovskou verziou Bowieho Pin Ups – poctou skupinám, ktoré ich inšpirovali. Taylor potvrdil, že vydanie albumu len s coververziami bolo trochu riskantné, obzvlášť potom, ako získali späť svoju pôvodnú a novú fanúšikovskú základňu.

„Je to úspech, že sme to album dokončili a vydali. Je to skutočne náročné, no poskytuje to to ohromnú dávku nečinnosti. Keď album vyjde, máš taký pocit akože - „Och Bože, a teraz nemusím nič tvoriť najbližšie 2 roky“. Vieš, že ďalší rok máš nárok na obed “, smeje sa. „A myslím, som si istý, že keď Pin-Ups vyšlo, tiež malo zlé recenzie.“

„SOM ÚPLNE BDELÝ A CÍTIM VŠETKO... JE TO INTENZÍVNE“

„Henry Miller raz povedal, že hudba je krásny opiát, kým ju nemusíte brať príliš vážne.“ Ako vážne beriete momentálne svoju hudbu?“, spýtal som sa.

„Strašne, strašne vážne,“ povedal Taylor. „Tak veru“.

Ako myslíš, že sa to zmenilo? Bola to na chvíľu sranda a teraz sa ti to javí ako práca?

„Vždy to bola práca“, povedal. „Len sme jednoducho boli väčšinu času našej práce mimo. Je to ako byť v polovici uzdravenia a byť úplne bdelý a cítiť všetko. Neviem, čo mám s týmto pocitom robiť. Je skutočne intenzívny. Je to ako keď musím urobiť veľa vecí, ktoré nechcem viac musieť robiť.

Ako napríklad interview?

Smeje sa. „Nie, to som nepovedal. Nepáči sa mi nadbytočná propagácia. Vždy sme s tým bojovali. Nepáči sa mi utrácať veľa peňazí na výrobu platní“.

"Je to určitý druh dlhu elektronike z 80tych rokov, ktorý Duran Duran má. Myslím, že tradičná kapela je skutočne to, kde hudobníci hrajú a všetko spolu súvisí a keď sa niečo pokazí, celá vec sa rozpadne. Naše hudobné smerovanie bolo skutočne posúvané Kraftwerkom a vecami Georgia Morodera a na pódiu sme vždy používali sequencery, pásky a click tracks. A tým je to príliš isté. Je to ako električka alebo autobus. Vieš, že sa nepokazí. Naučil som sa to zavčasu. Ak by sa niečo stalo a mne sa pretrhne struna alebo sa rozladí gitara alebo čokoľvek iné a ja prestanem hrať, rytmus bude pokračovať. To je ok, pretože to znamená, že môžeš byť úplne nasratý ale nebude to žiadny rozdiel. Ale vlastne nie o tomto je kapela. Rád by som nás videl vrátiť sa k pôvodným veciam. Pokúšame sa tam dostať“.

Takže sa môžno opäť dostaneš späť k hraniu funky bassových liniek?

„Ja už ani nie som na "funky bass lines". Prešiel som takým obdobím a preto som vďačný za tento nový punk, pretože to je niečo ako – och bože, odtiaľto som vzišiel“.

„NEMÁM SILU UKONČIŤ VECI“

Takže čo myslíš tým „pokúšať sa tam dostať?“

„Vždy sme chceli, aby kapela precítila písanie, takže sme vždy robili to, k čomu sme mali tendencie, tým je jamovanie. Budeme niekoľko týždňov len tak hrať a Simon bude ležať na gauči a my budeme jamovať. A potom po mesiaci urobíme pásku so všetkými tými fragmentami a uvidíme, ktoré veci sú skutočne dobré. A to je to, čo sa mi najviac páči, skutočne. Bol by som celkom šťastný, keby som to mohol robiť každý večer“.

Pripomenul som mu to. „Ale ty si perfekcionalista, takže...“

„Nuž, áno, ale jediný bod skutočného perfekcionalizmu je počiatočný moment (lúskne si prstami), keď sa všetko deje a všetci sme zosúladení, a potom sa to okamžite stáva nezáživným. Potom je to všetko o tom, že to musíme zorganizovať. Ja nenávidím organizovanie. Som v tom skutočne nezrelý. Nemám schopnosť ukončenia. Mne sa páči ten počiatočný podnet. Nikdy som nebol dobrý v papierovaní (smiech)“.

Bol niekto, z koho si bol skutočne nervózny, keď si mu dával pesničku? Povedzme Ray Manzarek z Doors? Alebo Lou?

„Vieš čo, nezaoberal som sa tým. Vôbec ma to nezaujímalo. Mal som pocit, že to bolo žiadané, úplne úprimne. Máš súbor všetkých tých tlačových citácií? No čo tak asi povedia? Nebudú to kritizovať, však? Šek je v pošte! Ich manažéri si založia ruky za chrbát a „povedia o tom niečo pekné“. Myslím, že to bolo vykorisťovanie. Myslím, že tomu trošku chýbala pokora. Niečo ako „poďme, poďme, koľko za to chcete!“ Najskôr to bolo niečo ako „Dajte nám vašu pesničku!“ Potom „že môžeme použiť vašu fotografiu na obálku?“ Neskôr to bolo „koľko by to stálo ak to dáme do filmu, prosím!. Teraz nech radšej prídu na našu party do New Yorku, inak budú vyradení z druhého vydania!“, uchechtal sa Taylor

O ROGEROVOM (KRÁTKOM) NÁVRATE

Ale keď som sa Johna Taylora opýtal na návrat Rogera Taylora, aby zahral na tomto albume, zvážnel.

„Nuž, žiadali sme ho – vždy sme ho žiadali - ale tentokrát bol pripravený. Hral na „Watching the Detectives“ a „Perfect Day“. Bolo to.... zaujímavé. Myslím, že sa poučil. On vlastne hral aj v ďalších pesničkách, ale jeho časti skončili vymazaním. A ja som mu to musel vysvetliť - vieš, keď si odišiel, dynamika skupiny sa značne zmenila. Každý sa stal bubeníkom, každý počítačovým programátorom a spôsob, akým sme prístupili k písaniu sa zmenil po Rogerovom odchode.

Keby som bol ja prvý v štúdiu ... bol by som vyklepkával rytmus a to by mohol byť groove. Takto to bola len masívna šedá oblasť. Potom niekto povedal: „Myslím, že toto nie sú tie správne bubnové vibrácie, zavolajme niekoho iného“. Ale myslím si, že pre neho to bolo dosť poučné vidieť, ako sa veci zmenili. O koľko menej spontánnosti tam bolo. Ale pre mňa najlepšie, čo spravil na Thank You bolo video k „Perfect Day“. Obrazy, ktoré vo mne zostali sú ako posedávam a sledujem ho zblízka na monitore. A cítil som sa fakt smutný. Práve sme si uvedomili, že je to odvtedy 10 rokov. Pamätám si, ako som rozmýšľal – 10 rokov? Čo som za 10 rokov spravil? Čo si ty spravil za 10 rokov? Čo sme do pekla robili tých 10 rokov?“

Každému hudobnému fanúšikovi je dosť jasné, čo robili Taylor / Taylor / Taylor Rhodes / Le Bon tých 10 rokov. Rozčuľuje ho niekedy fakt, že skôr než by kapela mala byť vnímaná ako kontinuum a zmena, tak sa vždy hodnotí vzhľadom na  jej úspech z 80tych rokov.

„NEZABÁVAŤ SA BOLO PRÍLIŠ ŤAŽKÉ“

Áno, ale rozmýšľam o nás ako o zneužitých firemných fondoch vo veľmi mladom veku. Ako umelci a hudobníci sme neboli veľmi zodpovední. Jednoducho bolo veľmi ťažké nechodiť na party a robiť všetky tie zlé veci. Museli by sme byť kňazmi, aby sme sa tomu vyhli. Takže rozumiem prečo majú ľudia problém brať nás vážne. A možno som skazený, keď to očakávam. Ja to vlastne neočakávam.

Aký mal na vás vplyv fakt, že sa o vás každý mesiac písalo v časopise „16“?

„SOM SKUTOČNE NASRATÝ OHĽADOM MAGAZÍNU SPIN“

„Nikdy nečítam časopis „16“, takže som o tom nikdy neuvažoval. Ale nasratý som na SPIN magazine, pretože SPIN mám rád. Takže keď nám dajú 2 z 10, tak som nasratý. A nikto z kapely tomu nerozumie. Pretože oni nečítajú SPIN. Ale ja áno. A to isté platí o NME. Prečo nás ten zasratý časopis, ktorý čítam rád, tak veľmi kritizuje? Nikto v kapele to necíti. A je to pravdepodobne preto, že oni to viac popierajú. Alebo sa menej zaujímajú o to, čo sa deje dnes na hudobnej scéne, takže jednoducho to vypínajú. The Sunday Times v Londýne napísali šľachetnú recenziu. To bola recenzia a vôbec bolo to najlepšie, čo kedy bolo napísané o kapele... ale na Times seriem. Som rád, že je to tam, ľudia si to prečítajú deň pred vydaním albumu... ale... dúfam, že je to súčasť mojej výchovy. Je skutočne jednoduché utŕžiť neúspech, ale oveľa ťažšie je získať úspech“.

Backstage Rider, 1995

MIKALA

Translated from www.backstagerider.com