Interview s Duran Duran (Lovebox 2009)
--------------------------------------------------------

Pred začiatkom svojho exkluzívneho vystúpenia na Lovebox, hovoria Nick Rhodes, Roger Taylor a Simon LeBon z Duran Duran o osemdesiatych rokoch, fanúšikoch a gumákoch…

Mackenzie : Ako sa cíti Duran Duran na festivaloch? Tipujem, že gumáky a pršiplášte nie sú nič pre vás.

Nick Rhodes: Nuž, preto sa tomu vyhýbame. Úprimne povedané, nemôžeš si tam vziať vkusné topánočky, či naozaj myslíš že je to možné? Keď som sa už ocitol v central London park, skutočne dúfam, že sa to nezmení na nejakú nepríjemnú záležitosť.

Simon: Nuž, pochádzame skôr z predfestivalovej generácie. Vždy bolo zopár festivalov niekde naokolo, ale v posledných 15 rokoch sa stali oveľa významnejšími. Naozaj sa mi páčia. Neobťažuje ma blato alebo dážď alebo to, že hráme vonku. Na čo nie si zvyknutý je, že musíš zdieľať tú udalosť s toľkými ďalšími aktérmi. Niekedy keď hráš, polovica tvojho publika na začiatku chýba, pretože chceli vidieť ešte niekoho iného až dokonca a potom sa prídu pozrieť na teba.

Na poslednom albume ste spolupracovali s Timbalandom, pre ďalší je to Mark Ronson. Prečo najväčší producenti na svete chcú robiť s vami?

Zdá sa že vzbudzujeme v ľuďoch záujem a Mark bol našim veľkým fanúšikom. Minulý rok sme spolu robili šou v Paríži a on mixoval niektoré z našich starých skladieb, spomalil ich a zrýchlil a zmixoval so skladbami iných autorov a my sme sa ich museli doslova naučiť a hrať ich takto naživo.

Roger: Mark má tiež zábavnú historku o tom, že keď bol ešte decko, išiel ku kaderníkovi a požiadal ho, aby ho ostrihal podľa Johna Taylora. Kaderník strávil hodinu nad jeho účesom a keď sa Mark nakoniec uvidel v zrkadle, skonštatoval: “Toto nie je John Taylor, to je Nick Rhodes!” Bol ohromne sklamaný, ako si viete predstaviť!

Aké sú vaše najlepšie spomienky na nahrávanie s Justinom Timberlakeom a Timbalandom?

Simon: Dva skvelé momenty. Robil som vokály s Justinom na Nightrunner, ktorý produkoval a práve jeho obratnosť a profesionalizmus ma donútili robiť to, čo som nikdy predtým nerobil. Tá presnosť a načasovanie, ktoré zo mňa dostal bolo niečo, na čo nikdy nezabudnem. Pridal niečo k mojim schopnostiam a zlepšil ma ako speváka, za čo som mu veľmi vďačný. A ten druhý moment s Timbalandom bol, keď sme ho konečne presvedčili, aby skúsil písať skladby spôsobom, ako to robíme my – všetci sme sa zhromaždili v miestnosti a začali hrať. Na začiatku bol veľmi skeptický ale potom sa to rozbehlo a mohol si vidieť ako sa mu pohlo obočie a tvárou mu prebehol úsmev. Povedal: “Hej, to je naozaj cool, to je fakt sranda.” Takto sme napísali Skindivers.

Myslíte, že nasledujúca Ronsonova nahrávka pritiahne ľudí trochu viac?

Simon: Nuž, nedomnievam sa, že by sme robili ďalšiu nahrávku ak by sme si nemysleli, že ľudí pritiahneme. Len musíš stale skúšať. Je to dosť odlišný typ nahrávky v porovnaní s Red Carpet Massacre. On (Mark) má veľmi jasnú predstavu o tom, aký druh DD chce počuť, je to skôr ako Rio a prvý album. Hovorí: “Chcem urobiť album, ktorý chce každý počuť.” Viem, je to dosť neurčité vyjadrenie, ale zdalo sa, že to dáva zmysel. Je to veľmi, veľmi dobrý producent. Je taký zdvorilý, pokojný a džentlmenský. Preto vyžaduje toľko rešpektu od teba ako umelca. Má veľmi dobrý vkus a takmer každú maličkosť, ktorú navrhne naozaj chceš urobiť, aby si ho potešil.

Čo musel urobiť, aby mohol s vami vystupovať na javisku, chlapci. Alebo bol pozvaný?

Simon: Zaplatil nám! Žartujem. Povedali sme len “vieš si to predstaviť”, on povedal”viem”. Tú šou sme robili v Paríži, skutočne ju produkoval a je to určitým spôsobom jeho dieťa skoro tak ako naše. Je veľmi vzrušený z toho čo prichádza, naozaj to chce robiť a my máme z toho naozaj tiež radosť.

Ako sa Vám pozdáva návrat vašich starých nepriateľov Spandau Ballet?

Roger: Sme šťastní aj za nich, sú to priatelia. Viem, že Gary to chcel dať celú vec na chvíľu dohromady a mal ťažkosti s prekonávaním súdneho sporu, ktorý bol dosť tvrdý.

Nick, ty ako hrdina generácie hráčov na keyboard, si rád, že synth je opäť v mode?

N: Nuž, samozrejme som napätý pretože milujem elektronickú hudbu. Mám rád nahrávku La Roux a počúval som nahrávku Dana Blacka – bolo tam zopár skladieb, ktoré zneli ako Simon, skutočne.

Povedal som mu to, keď som s ním robil interview a tvrdil, že ho to nikdy nenapadlo.

Nick: To hovoria všetci!

Roger, nemáš plné zuby toho, že si zase v Duran Duran?

R: Er, nie, ešte nie.

Boli vaše zážitky z 80tych rokov také úžasné ako vyzerali?

Nick: Vieš, pre mňa je na 80s úžasné to, že ľudia sa naozaj nestarali o to, čo si myslia ostatní. Chceli robiť niečo neuveriteľne nové unikátne a experimentálne.

Simon: Bolo to veľmi vzrušujúce. Myslím, že veľkou zmenou bolo už len to, akou významnou sa stala čierna hudba, predovšetkým hip-hop, a ako to celkovo zmenilo hudobnú scénu a ty si to mohol buď ignorovať alebo to vziať do úvahy, aj preto Reflex a album Notorious. V hudbe, ktorá bola masovou záležitosťou. Tiež to bol začiatok digitálnej éry – to čo sa dalo robiť elektronicky na začiatku 80tych rokov v porovnaní s tým čo bolo na konci bolo neuveriteľné. 80te sme začali bez Sony walkmanu! Takže 80roky boli vtedy, keď ľudia začali počúvať hudbu po svojom, inak si musel sedieť v izbe s reproduktormi a všetci počúvali tú istú vec. Dalo to ľuďom možnosť výberu

Roger: Bol to úžasný čas na to, aby si bol v kapele – a skutočne nám patril svet.

Aká udalosť najlepšie vystihuje zábavnosť toho všetkého?

Simon: Nepovedal by som zábavnosť – dokonca ani nie neobyčajnosť – ale merítkom toho by mohol byť LiveAid, celkový záber tej šou skutočne hovorí niečo o tom, čo sa dialo. Myslím tým, že sme mali Live8 aj pred dvoma rokmi a Al Gorov Live Earth minulý rok, ale ani jeden z nich nemal taký vplyv (dosah) ako mal LiveAid.

Nick: V New Yorku bola party a ty si tam sedel s Mickom Jaggerom, Andy Warholom, Grace Jones, Keith Harring – kamkoľvek si išiel, bola tam úžasná skupina ľudí.

Máte nejaké sklamania z 80tych? Ľutujete niečo?

Simon: Veľa vecí, ale nič s tým už nemôžem urobiť. Necítim ľútosť, skôr san ad tým usmievam. Narodil si sa kedy si sa narodil a musíš s tým urobiť to najlepšie čo vieš. Ak len nečinne sedíš a ľutuješ sa, je to smutné. Mali sme skvelé časy vtedy a ja mám skvelý čas aj teraz.

Dokázali ste sa všetci vyhnúť odvykačkám?

Simon: Nie, John tým prešiel. Bolo to skôr vecou 90tych rokov. Odsvykačky boli oveľa viac 90s. Bolo to vtedy keď ľudia začali robiť obchody už aj na stretnutiach AA. (Aanonymní alkoholici, pozn.preklad) Doslova, to bolo to miesto, kde sa robili takéto obchody. Podporoval som Johna, bol to veľmi statočný krok z jeho strany a potreboval to. Ja osobne nemám ten istý druh problému…

Urobíte niekedy biografiu, v ktorej by ste povedali všetko?

Simon: Nie. Dobre, nikdy nehovor nikdy. Ale zatiaľ nie som na to pripravený. Mám stále oveľa viac námetov čo robiť, než len sedieť a hodnotiť svoj život.

Ktorá z vašich nahrávok je najviac podceňovaná?

Simon: Možno Notorious, ktorý sa nakoniec stal celkom klasickým albumom. Určite pre našich prívržencov. Myslím, že nikto si skutočne nevšimol aký to bol dobrý album kým neprešlo 10 rokov.

Ako to vnímate?

Simon: Bol by som nevďačný a nenásytný keby som sa sťažoval na tieto veci. Nič nie je perfektný ale všetko je o kompromisoch a my sme šťastní že môžeme robiť to, čo robíme.

Ste známi aj svojimi videami. Na ktoré z nich máš najleošie spomienky?

Simon: Natáčanie Hungry like the wolf na Sri Lanke. Bolo to prvýkrát, čo sme boli na neznámom mieste, bolo to prvýkrát čo akákoľvek kapela bola na neznámom mieste. Bolo to také nové a vzrušujúce.

Keď ste randili s dievčatami, museli to byť modelky alebo to mohli niektoré z nich pracovať povedzme v obchode s obuvou?

Nick: Nie som si istý, či som niekedy mal rande s niekým z predajne obuvi, ale err vieš, mohol by som sa ísť pozrieť k Jimmy Choo alebo Manolo Blahnik!

Sú vaši fanúšikovia stále pobláznení?

Roger: Je to iné. Teraz vstúpite do vestibulu hotela a oni tam budú, všetky tie 30-niečo dievčatá sediace pri čaji alebo koktaili a môžeš povedať, že sú duranies.

Nick: Dobre sa obliekajú.

Keď ste vo vyššej spoločnosti, zasmejete sa niekedy na sebe a pomyslíte si “Bol som len chlapec z Birminghamu?”.

Nick: Oh, ja som stále chlapec z Birminghamu. Či sa idem pozrieť na začínajúcu kapelu niekam do malého baru alebo som na veľkej spoločenskej udalosti v dôstojnom prostredí, jediná vec, ktorá ma zaujíma sú zaujímaví ľudia, a tých nájdeš vo všetkých spoločenských vrstvách – s výnimkou bankárov.


Malcolm Mackenzie © July 10th, 2009 

Translated from www.thelondonpaper.com