Skupine Duran Duran priniesol nový album Red Carpet Massacre spoluprácu s Timbalandom a chystajú sa na juh na V Festival. Nick Rhodes nám podáva otvorenú výpoveď o make-upe, móde 80.rokov a futbale…

Q: Prečo ste sa pre Red Carpet Massacre dali do kopy s Timbalandom a Danjom?

NR: Takže, ukončili sme nahrávanie albumu (volal sa Reportage). Bola to indie nahrávka, viac rocková a nahnevanejšia ako tá súčasná. Sledovali sme vojnu a nemohli sme sa vyhnúť Iraku, Amerike, Británii, Blairovi a Bushovi. Vzali sme to do nahrávacej spoločnosti a oni boli načisto šokovaní, že to nie je celé  tanečné a povznášajúce, ale skôr politické. Povedali : “V poriadku je to skvelé, ale čo z toho dáme na single?” A my sme povedali : „Dobre, o tom sme nepremýšľali. Len sme urobili nahrávku.” Pred rokmi sme hovorili s Timom (Timbalandom) a povedali sme si, že niečo spolu musíme urobiť, ale nikdy sa tak nestalo. Tak sme to urobili, spojili sme sa v septembri 2006. Navštívili sme New York na päť dní a nahrali sme tri skladby (Nite-Runner, Skin Divers a Zoom In – pozn.preklad.). Ale zneli príliš odlišne a to bolo to čo nás inšpirovalo, aby sme nanovo objavili náš sound, čo je veľmi vzrušujúce keď ste v Duran Duran tak dlho. Bol to most medzi tradičným zvukom Duran Duran a tým na čo v súčasnosti ľudia tancujú.

Q: Myslím, že ja skôr preferujem Red Carpet Massacre pred Vašim predchádzajúcim albumom Astronaut ...

NR: Súhlasím, ja omnoho viac preferujem tento pred Astronautom. Je viac súdržný. Mám rád piesne na Astronaute, ale boli písane v priebehu dlhej doby. Tento sme napísali za 9 mesiacov v troch várkach. Mal som pocit, že sme boli zachytení v časovej kapsule spolu s energiou, ktorá vôkol nás bola. 

Q: Teraz, ak môžeme, by sme sa vrátili do minulosti. Keď sa pozeráte späť na 80.roky – ste zarazený, alebo ste si tie goliere užívali?

NR : Nie viac ako ktokoľvek iný keď ste dvadsaťročný. Vy sa na to pozeráte a myslíte si „oh, to by som si neobliekol.“ Pozeráte sa a smejete sa. 80.roky boli veľmi neobyčajné čo sa týka módy, pretože všetko bolo povolené. Chceli ste vynikať a byť osobitý. Zvyčajne ide móda inou cestou, vďaka čomu si každý oblieka to, alebo ono. Určite tomu tak bolo v 90.rokoch, ktoré boli absolútnym opakom, kde jediná vec ktorá bola dôležitá bola značka riflí, ktoré ste nosili, značka tenisiek čo ste mali na nohách a „kúlové“ tričko. Všetci chceli rovnaké veci. (Myslím, že to neplatilo len pre módu – pozn.preklad.). Naproti tomu, 80.roky boli viac experimentálne  a potrhnuté. Ak sa pozriete na módnych návrhárov z tej doby – Armani, Versace, Jean paul Gaultier – boli medzi nimi veľké rozdiely. Ale v 90.rokoch tomu až tak nebolo.

Q: Kto bol ten prvý, ktorý použil rúž?

NR: Oh, čakal som to. V očakávaní takýchto interview som sa kohosi opýtal, že čo si myslí – kto prvý v Austrálii sa opýta na make-up. Zvíťazil ste. Musím si to poznamenať... Mám takú predstavu, že som to bol ja alebo John. Musím povedať, že Ja pretože som bol v týchto veciach vždy trocha popredu. I keď John mával na pódiu pekné fialové linky.

Q: Boli 80.roky všetkým tým čo si my predstavujeme – dievčatá, drogy,  divné účesy?

NR: Myslím si, že môžem bezpečne povedať, že sme mali zaujímavý životný štýl počas tohto obdobia a rozhodne zaujímavý a vzrušujúci stále je. Mám pocit, že môžeme byť šťastní, že sme stále schopní každý deň tvoriť a hrať pred obecenstvom a obecne, že máme profesiu ktorú máme radi. Boli 80.roky divoké, bláznivé a dekadentné? Áno, myslím si to!

Q: Táto otázka je od môjho vydavateľa. Pochádzate z Birminghamu, ste všetci fanúšikmi klubu Aston Villa?

NR: Ja neznášam futbal – môžete to povedať svojmu vydavateľovi. Simon je fanúšikom Manchaster United. Takým dychtivým fanúšikom, že kdekoľvek na svete sme musíme hľadať na internete, či na nejakom neznámom španielskom kanále ako Manchester hral. A Roger, preboha, neviem komu fandí. Nepamätám si, že by to predo mnou spomínal. Ja nepodporujem žiaden futbalový tím. Nie som veľký športovec. Niekedy sledujem anglickú hru len aby som videl žalostné chyby, ktoré robíme, ale Simon je mega-fanúšik. Miluje Manchester United. 

Q: Posledná otázka. Čo si myslíte o keytar, keyboard gitare? (spomínate na Michala Davida?, pozn.preklad.)

NR: Oh, preboha. To je strašné označenie. „Nešťastné“ – to je slovo, ktoré by som v tejto súvislosti použil.

COLIN © 17.3.2008 

Translated from www.tntdownunder.com